Kráčajúc smerom k miestnemu dedinskému ihrisku som premýšľal aké to dnes bude náročné, kedže domácim sa celú jeseň nedarilo, na jar tomu tiež nebolo inak a dobrý súper, bojujúci o postup do vyššej triedy, vzbudzoval rešpekt i pridával na dôležitosti tohto duelu.
Preskočiac poslednú väčšiu mláku - pozostatok po poriadnej búrke, ktorá sa prehnala dedinou asi tri hodiny pred stretnutím, som dorazil ku miestnemu kultúrnemu "stánku". A čo vidím ?
Pred jednou bránkou hrabavé operence, pred druhou rohaté kozence, za jednou bránkou traktor, za druhou žeby hostí sektor - vysoká žihlava. Dobrá hodina do začiatku a kde nikoho, tu nikoho iba jeden postarší chlapík, stojaci pri traktore, na mňa rukou zamazanou od oleja kývol, aby som podišiel bližšie.
Už jeho prvé slová naznačovali nelichotivú situáciu tunajšieho oddielu: "Keď dnes nevyhrajú, tak ihrisko poorieme a posadíme zemiaky. Starostu už prešla trpezlivosť. Za tie peniaze, čo do toho vrazil, mohla byť už kanalizácia." Smutne vykreslil stav domáceho tímu: "Starší, skúsenejší živitelia rodín dochádzajú za prácou do zahraničia, nie sú doma aj tri týždne, z mladých lepší poodchádzali tam, kde dostanú aspoň niečo za zápas. Minulý rok starosta pojednal hráčov skade - stade, aj im dobre zaplatil, no futbal to bol slabý, aj ľudia prestali chodiť. Tak sa to rozpustilo a nová sezóna sa začala hrať s vlastnými mladými odchovancami. Tí nehrajú zle, ale chýbajú skúsenosti a nejaký vodca, čo by ich potiahol."
Na chvíľu sa odmlčal, na tvári sa mu objavil malý úsmev, priklonil sa, akoby chcel povedať niečo dôverné a dodal: "Dnes bude pekný deň, dneska by to šlo, príde "Fafo" so svojim synom."
Kto je Fafo a prečo by to dneska šlo ?
Pochopil som hneď od prvých minút zápasu. To keď chlapík, niečo cez štyridsať, prezývaný Fafo spravil "kolotoč" so súperovými obrancami a za prvých päť minút vykúzlil spoluhráčom štyri prihrávky do čistých gólových šancí, obecenstvo, ktoré sa tu zišlo v hojnejšom počte ako obvykle, jasalo a ešte mohutnejšie zaburácalo, keď Fafova kudrnatá hlava poslala dva lopty za súperovho brankára.
Víťazstvo sa zrodilo aj vďaka výkonu už spomenutého Fafovho syna - domáceho brankára, ktorý favorizovaných hráčov súpera privádzal do zúfalstva. Ako zhodnotil po zápase zachrípnutý tréner hostí: "Jeden hráč nám dnes zhodil ružové okuliare z očí. Keď chceme postúpiť, asi by sme aj my potrebovali jedného Fafa."
Veru, možno by takých hráčov pobehávalo po ihriskách viac, kebyže nemusia za chlebíkom ďaleko. Mladí by skôr nabrali zručnosti i skúsenosti a ľudia by sa tešili z dobrého futbalu.
