Len som dúfal, že si môj vystrašený ksicht nezvečnia na svojich fotoaparátoch diváci na nejakom leteckom dni, keď sa budeme vznášať pekelne blízko zeme.
Na letisko som sa dostavil značne v predstihu a po vybavení formalít som čakal na svoj let. Zo všetkých ľudí, čo postupne prichádzali, ma najviac zaujala jedna mladá slečna s veľkými náušnicami. Ale nie spomínanými ušnými ozdobami, ale nedefinovateľným perfektným parfémom.
Chvíľu som nechal svoj čuch nabažiť sa a preniknúť vôňu do každej bunky tela. A prečo by som sa jej nespýtal rovno, čo je to za parfém ? Veď manželka sa isto poteší príjemnej voni. Otočil som sa smerom k nej a úsmevom na tvári položil otázku. Nastalo ticho a jej nechápavý výraz tváre nasvedčoval, že čosi bolo nezrozumiteľné. Tak som to zopakoval pomalšie a hlasnejšie. Lámanou slovenčinou so silným maďarským prízvukom mi odpovedala avšak značne nie na to, čo som sa spýtal. Tak som skúsil znova a úspech sa dostavil a ja som sa dozvedel, čo som potreboval. Možno by sme si pohovorili aj o iných veciach, ale zazvonil jej v kabelke mobil a to, že jej bolo lepšie hovoriť jazykom národnostnej menšiny sa naplno potvrdilo. Začala plynulo a pomerne rýchlo hovoriť do telefónu a kedže neviem maďarsky skoro nič, rozumel som len pár slovenských slov, ktoré sa vkliesnili do jej reči.
A veru reč mala o dosť dlhšiu ako náš bývalý pán premiér na sneme, až ju trikrát musela upozorniť letuška v lietadle, aby skončila a vypla mobilný telefón. Samozrejme v Košiciach hneď od pristátia bol jej mobil znova v plnom nasadení. A zrejme mi bolo súdené počúvať jej prejav aj naďalej, lebo čakala so mnou na zastávke aj s "horúcim" mobilom v ruke.
Pri nás stál ešte jeden pán, ktorý skúmavo hľadel na mapu mesta. Tu sa zrazu otočil smerom ku mne a spýtal sa, či rozprávam po maďarsky. Odmietavo som pokrútil hlavou a ukázal som na slečnu s mobilom. Pochopil a keď po chvíľke skončila siahodlhý hovor, spýtal sa jej v rodnom jazyku. Na tvári sa jej zračilo prekvapenie, čosi zahapkala, no pánovi to viditeľne nestačilo. Tak sa jej spýtal znova a znova, ale zjavne sa nechápali až napokon len kývol odovzdane rukou, poďakoval a nastúpil s nami na najbližší autobus.
A ja raz neviem, kde urobila slečna vo svojom prejave chybu ?
