Prichádzajú prvé slová malého chlapca, ktoré však vôbec nemôžu nechať doktora nečinného. Musí zaujať postoj dobrého psychológa, aby od silne emocionálne rozrušeného chlapca na druhej strane telefónu získal potrebné informácie. Postupne sa dozvedá, že jeho mamička ostala ležať na zemi v kuchyni po potýčke s jeho otcom a on ju nevie zobudiť, jeho staršia sestra len ticho sedí v kúte a vôbec nič nehovorí.
Doktor tuší rodinnú drámu, preto zalarmuje políciu a okamžite je pripravený na výjazd. Jeho obavy sa potvrdili po príjazde na miesto, chlapcovu mamku museli ihneď hospitalizovať s ťažkým otrasom mozgu, chlapcova sestra utrpela silný traumatický šok a ešte hodnú chvíľu trvalo, kým sa z toho dostala. A otec ?
Spokojne spal. Keď ho policajt, mimochodom z tej istej dediny, budil, jeho prvé slová k mužovi zákona boli, že či neidú spolu na pivo. O chvíľu už s putami na rukách nasadal do auta. Nezaujímalo ho vôbec, čo je s jeho ženou, deťmi, ale cigarety si cestou vziať nezabudol. Miestny alkoholik si pred súdom nepriznal podiel viny, svoj čin ani len neoľutoval. Však chcel len fľašu pálenky, čo jeho žena skryla pre hostí a tak ju jemne strčil. Ako neskôr vysvitlo, "tak jemne" jej preukazoval lásku už nie prvýkrát.
Statočného chlapca prichýlila na Vianoce jeho krstná. Ostal bez svojej najbližšej rodiny, no vôbec tomu nemuselo tak byť. Možno stačí menej ega a viac ľudskosti, či ohľaduplnosti voči ostatným, aby televízne noviny neboli zväčša o násilnostiach z každého kúska Zeme. Niekedy prispievame drobnou mincou na nové hniezdo záchrany alebo na drahý lekársky prístroj zachraňujúci choré ratolesti, no keď musia susedove deti utekať uprostred noci z teplej postele pred otcom - tyranom, tak je nám to ľahostajné.
