Takým je aj Karol, ktorého manželka pochádza práve z východnej časti našej domoviny. A kedže láska hory prenáša, aj Karol sa "celý" presťahoval k svojej milej. Ani s prácou tam nemal veľký problém nakoľko veľmi dobre "uměl dělat do počítačú". Síce to platovo nebolo ako na západe, no privyrobiť aj po robote sa dalo vždy. Čo už chlap nespraví, len aby videl svoju ženu šťastnú v novom kožuchu a s novou nablízkanou retiazkou na krku.
Až na pár nedorozumení vo vzťahu šlo všetko ako po masle, no prišlo na svet ich prvé dieťa. Situácia sa rapídne zmenila. Všetko, čo spravil alebo nespravil, kam sa pohol alebo nepohol, odrazu vadilo. Ani drahé darčeky už netešili. Začal byť doslova kazom v boľavom zube svojej ženy a jej rodičov. Už už ho len vyvŕtať a vypláchnuť. Aj sa tak stalo. Dusivá atmosféra ho donútila napokon odísť. A aby toho nebolo málo, ani svoje dieťa nemohol objať viac ako raz za týždeň.
Určite dlho mu budú v mysli znieť slová jeho ex na súde "to dieťa je len moje a viem ho vychovať aj sama, bez otca ... nepotrebujeme ho!"
Boli Vianoce. Čas, kedy si ľudia dávajú navzájom darčeky - "Ježiška" ako znak lásky. Aj náš Nebeský Otec nám dal svojho syna ako znak lásky, no koľkí si už povedali "teraz, keď už máme Ježiška si nám Ty Bože ukradnutý ... nepotrebujeme Ťa, nepotrebujeme Tvoju otcovskú ruku, vystačíme si sami, so svojimi skúsenosťami."
A ako to dopadne ? Toho "Ježiška", ten dar lásky, ktorý si svojvoľne privlastnili, ukrižujú. Spôsobia bolesť jemu aj jeho otcovi. Toto má byť výsledok lásky ?
