Sebavedomo pôsobiace dievča, fajčiac jednu cigaretku od druhej, popri vyfúknutému dymu vypustilo z úst aj to, ako ju jej priateľ - človek veľkého srdca a bojovník za ľudské práva, na ktorého práve čaká, vyslobodil z rúk novodobých otrokárov a dal jej životu zmysel.
Prvýkrát ho stretla v supermarkete pri regáli, kde práve dokladala akciové víno. Jedna fľaša jej spadla na zem a rozbila sa. Vedúca si na nej okamžite zgustla pred všetkými a vyhodila ju. Bol tam však on - Maťko. Poslal nepríjemnú tyranku do „papardele“ a ona hneď vedela, že je to ten pravý. Nikdy predtým sa jej žiaden chlap tak hrdinsky nezastal. Aj vlastný otec ju opustil, keď bola ešte malá. Len jedno mu nezazlieva, že jej dal meno, spojené s dňom vzniku prvého štátu Slovákov.
Dnes je pre ňu veľký deň – na regionálnom zraze bude hlasovanie o jej prijatí do strany. O ich aktivitách síce vie pramálo, ale “proste majú svoj názor” a stoja si pevne za ním.
To sa už na okraji parku zjavila skupinka alkoholom potužených mládencov, na sebe mali prevažne „bomber“ a na nohách kanady. Matilde zasvietili očičká. Prichádzal volebný štáb na čele s jej Maťkom. A že je to chlap jak sa patrí, to sa hneď pozná. Červený veľký nos a podľa chôdze obrovská chuť sa s niekym ihneď popasovať. Až traja ho museli pridržiavať, aby tak nespravil.
Keď sa už konečne k nej dotackal, čosi nezrozumiteľne zamrmlal, za čo ho budúca snáď členka odmenila takým vrúcnym objatím, že skoro odpadol. Ešteže sa stihol chytiť pravej časti jej zadnice a zažltnuté prsty vtesnať skoro do análneho otvoru. Ona mu jazykom, možno aj v rámci volebných kortešačiek, prečistila všetky „amalgámy“ v ústnej dutine a už aj vtáčiky začínali štebotať, že isto bude hlasovať za.
Potom sa všetci svorne vybrali do volebnej miestnosti ôsmej cenovej skupiny a kedže aj tí ostatní vyzerali kvalitne „zmuťkovaní“ predvolebnou liehovinou, mohla by sa stať dokonca ich regionálnou hovorkyňou.
Dokonca bez papiera. Veď stačí vedieť iba jednu holú vetu: „Proste neznášam parazitov !“
