Kedže čestné miesto v modlitebnej knižke už vymenilo svojho „otca národa“ a hneď vedľa svätých sa teraz hreje pán v červenej kravate, práve on bol prítomný v každej vete babkinho prevažne monológu. Veď prečo by aj nie, tak sa pekne usmieva, dobre sa počúva a hlavne pamätá na dôchodcov a ženy. Babku by v horlivom presviedčaní nezastavil ani „Jančiho tank do Budapešti“. Až sa mi z toľko spomínaných jednotiek začali pred očami vynárať podvaly pod koľajnice pre širokorozchodnú trať z Čiernej do Bratislavy. Oponovať jej nemalo význam, starší má vždy pravdu.
To sú skúsenosti !
Ešte pred odchodom nezabudla pripomenúť, aby sme nepoužité hárky doniesli domov, dobre sa nimi rozkladá oheň v pecíku. Veď samozrejme. “Najsamlepší” do urny, no a ostatní „gágaji, táraji a prďúsi“ spolu s iným drevom hore komínom.
Našťastie vo volebnej miestnosti „oko dravca“ nezachytilo, ktoré čísielko z mojich rúk vošlo do obálky, lebo starkú zdržali kurence a iné domáce zvieratká, ktoré prišli na pretras ešte pred samotnou udalosťou dňa. Aj som sa za to pekne pozdravil staršiemu páru v babkiných rokoch. Predsa len Božia prezreteľnosť funguje. Spokojnú starkú uistiac, že jej slová padli v mojom srdci na úrodnú pôdu a boli vyslyšané, som odviezol domov a cestou od nej sa mi na tvári zjavil úsmev, že ako dobre to celé dnes dopadlo. Len škoda, že smiech ma po chvíli prešiel. To keď mi došlo, že zvyšní „prďúsi“ z mojích rúk nezhoreli v spravodlivom ohni babkinej pece, ale ostali ticho ležať pri nej.
Čo sa dá robiť ... pán Róbert isto prepáčia, však aj tak majú dosť a u babky si to nejak vyžehlím ... ešteže do mojích narodenín je ďaleko ....
