Škrobopes.
Je to buď niekto vekovo blízky vám alebo kamarát z detstva, či spolužiak zo základnej, ktorý býva neďaleko vás, resp. vašich rodičov, no celý týžden pracuje mimo domova a akurát na víkend si príde oddýchnuť. A to doslova. Nemá v pláne murovať, ani betónovať, maximálne tak kosiť "strunovkou" svoju árovú zahrádku aj to len dvakrát v roku. Ináč len vysedáva, kávičkuje, pofajčieva a je rád, že môže niekoho "nového" odchytiť na "diškúrky". Ako mňa naposledy. Cigaretka v jednej ruke, s druhou škrabká za ušami môjho psa - škrobopes a celý deň má k dobru na "debatku". Darmo tam pobehujem s doskami a iným stavebným materiálom, veď sobota zbehne ako voda a ten plot by som len chcel dokončiť, stále nejaká otázka visí vo vzduchu a škrobopes trpezlivo čaká na odpoveď.
Koľko to bolo centimetrov ? Pýtam sa sám seba už neviem po koľkí krát, lebo moje myšlienkové pracovné pochody sú narúšané všakovakými témami, ktoré by sa ináč dali kľudne prediskutovať aj večer pri pivku a grile. Platí však zákon relativity času. Síce máme k dispozícií rovnako dlhý deň, no pre mňa beží čas strašne rýchlo, kým jeho hodinky akoby stáli. Ešteže musí ísť vysávať, aj keď sa mu veľmi nechce, no a o hodinu ho mám späť. Celý proces je rovnaký, akurát nová informácia o tom, kto vyhral, prehral, prestúpil odkiaľ - kam. Len tak ďalej, do večera mám celkom dobrý prehľad o svetovom i miestnom športe.
Aký-taký pomocník by sa mohol zdať ďalší škrobák - škroboriť. To je naisto teenager z rodiny, ktorého mi zavesí teta na krk, len aby som ho priučil nejakej práci a aby mi pri tom pomohol. Z veľkými očakávaniami ho privezie hneď ráno a ja len tajne dúfam, že dnes mu nič "pod rukami nezhorí". Aj on dúfa, že teta čim skôr vypadne a môže si dať cigaretku. V podstate si zapáli stále a rád, pomimo toho si drží ruky pekne v zadných vreckách na nohaviciach.
Čo tam s nimi asi robí ? Možno si škrabe zadnicu - škroboriť.
Sem tam podá dosku alebo skrutku, no najdôležitejšie je, že aspoň na krátky čas zabaví škrobopsa svojimi "bohatými sexi pripoviedkami" o dievčatách.
Väčšinou poobede, pekne napapaný, sa objaví škrobohlav, to je najstarší člen klubu škrobákov. Svoje si už odkrútil a tak na zaslúženom dôchodku rozdáva okoliu premúdre rady. S patrične dôležitým výrazom tváre skontroluje dosiaľ vykonanú prácu, pokrúti hlavou, poškriabe sa - škrobohlav a pustí sa do školenia mužstva.
Počasie prihorúce, skrutky prikrátke, dosky pridlhé, kamene neforemné, píla - nie jeho typ, pracovníci neznalí a tak by som mohol pokračovať. Značka - neznačka, kebyže ho počúvam na slovo, píla letí do potoka. Lenže cieľ je jasný - dokončiť plot ešte dnes a tak dosť školenia, bolo by vhodné pokračovať v práci. Aj škrobohlav mení školiace metódy. Už nehovorí, ale za asistencie rôznych pochybovačných zvukov mraští tvár, len čo otočím skrutkovačom alebo zoberiem do rúk nejaký iný nastroj.
Samozrejme, že on by to robil najlepšie a s oveľa lepším náradím, no predsa len čas, plot a dnes, keby sa dalo.
Nabudúce budem rezať a štiepať drevo na zimu, takže škrobáci už sa na vás teším :-)
