Keď sa na vás zadíva s prívetivým úsmevom na tvári cudzí človek, prevetráte si najprv mozgové závity, či je skutočne pre vás totálne cudzí alebo ste ho už niekedy stretli. Možno sa mu zapáčila vaša tvár, alebo niektorá jej časť a on sa do nej ihneď platonicky zamiloval, najmä pokiaľ ide o osobu opačného pohlavia.
V opačnom prípade sa v mysli vynára otázka, ktorá sa začne postupne čoraz intenzívnejšie drať von z úst smerujúc k osobe, ktorej pohľad vám je čím ďalej, tým nepríjemnejší.
„Prajete si niečo ?“ alebo „Poznáme sa,“ ak si nie ste úplne istí danou osobou.
No ako by ste zareagovali na okamžitú protiotázku: „Zažili ste už niekedy pocit skutočnej slobody ?“
Počiatočné prekvapenie, možno šok. Také niečo by som nečakal od neznámeho muža. „Isto je to sektár,“pomyslel som si najprv, „vyhliadol si potenciálnu obeť a teraz bude do mňa hustiť tie ich báchorky.“
Prvotnú nevôľu dať priestor k prejavu niekomu cudziemu vystriedal po chvíli obrovský záujem. Predo mnou stál totiž muž, ktorý bol stratený, ale našiel svoje miesto v živote, bol slabý a bezmocný v otroctve vášní, no dokázal prelomiť ich okovy. Ani neviem prečo mi tento kedysi úspešný podnikateľ a otec harmonickej rodiny porozprával svoj príbeh.
Príbeh muža s jazvou na zápästí.
Tak ako sa vo Svätom písme píše: „Prestaňte si ukladať poklady na zemi, kde žerie moľa a hrdza a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú.,“ stalo sa v živote muža, že za mnohými úspešnými rokmi prišiel jeden zlomový, ktorý na neho spustil doslova lavínu ... prehnaná honba za rýchlym ziskom, narastajúca závislosť ku gemblerstvu, strata dôvery a odchod obchodného partnera, nezhody v domácnosti, krach firmy, dĺžoby, nesplácanie, nedodržané sľuby, rozvod, exekúcia majetku, prehnaná agresivita a nespravodlivý hnev namierený voči bývalej manželke, dva roky v „base“....
„...a myslíte, že to so mnou niečo spravilo ?“ Položil otázku, na ktorú si aj sám odpovedal: „Nie, ostal som sám so svojimi náladami a depresiami v malom dome po rodičoch na lazoch. Pri sviečkach a lacnom alkohole prikladajúc polienka do pecíka som ešte stále v myšlienkach vinil predovšetkým bývalú manželku a potom ďalších dookola za to, čo sa stalo. Ani k svojej dcére som sa už nemohol priblížiť. Moje ego utrpelo zdrvujúcu porážku. Pribúdajúca ľútosť nad samým sebou ma doviedla k tomuto,“ ukázal jazvu na zápästí, „vtedy som si pomyslel na svoju mamičku, keby tu tak bola, iste by ma aspoň ona poláskala, odrazu som zatúžil byť s ňou, vzal som malý nožík, ktorým častokrát okrávala zemiaky a spravil ten najstrašnejší zločin voči sebe,“ na okamih sa odmlčal, aby v zápätí s vlhkými očami, no so šťastným úsmevom na tvári dodal: „Našťastie sa našiel niekto, kto ma zachránil a pomohol mi postaviť sa tvárou v tvár svojmu osudu, najmä jemu vďačím za to, že som vám tu dnes mohol vyrozprávať svoj životný príbeh. O chvíľu sa stretnem po dĺhych piatich rokoch konečne so svojou dcérkou.“
Vtedy som pochopil ten jeho úsmev na tvári smerom ku mne, potreboval sa jednoducho s niekym podeliť so svojou radosťou.
A ja som mal tú česť.
