Aj pred Vianocami takto dlhšie ťahal, jedným okom neustále zakukujúc na hodinky. Najradšej by bol už doma pri svojej milovanej manželke a ani nie desaťmesačnej dcérke Kristínke. Predstavoval si ako vchádza do kuchyne, kde práve jeho zlatíčka večerajú. Rozkošný široký úsmev jeho potomka, keď ho zazrie vo dverách a následne kašičkou omastená pusinka, s ktorou sa vždy rád podelí i s manželkou, ho priam nabádajú, aby ihneď zavrel a ponáhľal sa domov.No nemôže.
Prišiel totiž zákazník. Možno pätnásťročný chlapec. Chvíľu sa prechádzal sem a tam, akoby sa nevedel rozhodnúť, na čo má chuť až si vybral balíček lacných keksov. Pristúpil k pokladni, no zistil, že nemá dosť peňazí. Samo videl, že chlapec a asi aj celá jeho rodina trpí nedostatkom. Prišlo mu ho ľúto a tak to nechal tak, veď idú najkrajšie sviatky pokoja a lásky. Pribalil aj ďalší balík keksov, nech si aj ostatní členovia môžu pochutnať.
S dobrým pocitom pri srdci pozhasínal a chystal sa zamknúť. Zrazu mu čosi zasvišťalo za chrbtom a on pocítil obrovskú bolesť na temene hlavy. Stihol sa ešte v páde obzrieť a uvidieť skupinku mladých chlapcov s palicami.
Obkolesili ho. Bol medzi nimi aj ten, na ktorým sa pred chvíľou zľutoval. Samo pochopil, že nemá šancu a tak len tichým hlasom prosil, aby ho nechali odísť, nech si zoberú, čo len chcú.
Jeden z mladíkov – vystupovaním ako vodca skupiny rýchlo prerušil obchodníkovú prosebnú reč a palicou na neho ukazujúc sa obrátil k chlapcovi, ktorí dovtedy ticho až ustráchane stál v úzadí a pojedal keksy: „Pozná ťa, zajtra môžeš čakať, že si po vás prídu a ty prídeš o svoju matku. Zavrú ju do lochu namiesto teba a ty skončíš v polepšovni. A to len za to, že si sa chcel aspoň raz dosýta najesť. Za to môže on, ale ja ti pomôžem. Stačí, že prikývneš a ja ťa zbavím problému.“
Chlapcovi až zabehlo, no so slzami v očiach nesmelo pokýval súhlasne hlavou. Prišiel už o otca a svoju mamičku mal nadovšetko rád. Život ho postavil pred ťažké rozhodnutie.
... bol to prvý večer, čo zaspávala Kristínka bez pusinky od otecka.
