
Napriek tomu, že neustále rastie počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí, rastie aj problém ich uplatnenia sa na pracovnom trhu. Študovať idú tí, koho rodičia na to majú peniaze. A ak sa im aj podarí ísť študovať, postupne zisťujú, že k robote sa dostávajú väčšinou tí, čo majú známosti, výberové jednania už majú dopredu svojich víťazov. Títo ľudia strácajú šancu na splnenie si svojich snov. Tých pár svetlých výnimiek to nezachráni. A radšej, ako sa trápiť tu, odchádzajú do zahraničia robiť menej kvalifikovanú prácu, len aby sa nemuseli pozerať na toto groteskné divadlo v tejto krajine.
Po Nežnej revolúcii sme si mysleli, že bude treba celú jednu generáciu, aby sa táto krajina zmenila. Ale ak bude o osude tejto krajiny rozhodovať mecenášmi platený herecký súbor s názvom SMER, tak sa to tu nezmení, pretože prídu ich mladšie klony, ktoré chápu, že treba najprv myslieť na seba a až potom na ostatných.
Róbert Fico je len človek, ktorého prerástlo vlastné ego. Určite vie, ako sa správne narába s mocou. Neurobil nič výnimočné, čím by si mohol nárokovať na post prezidenta Slovenskej republiky. Jeho jediný úspech je, že v správnej chvíli zodvihol moc, ktorá ležala voľne pohodená na ceste. Neschopnosť väčšiny politikov pravice za krátkej vlády Ivety Radičovej, bola schodiskom k úspechu tohto muža. Stačilo ľuďom sľúbiť, to čo potrebovali počuť. V čase krízy, keď nikto nevie, či zajtra pôjde do práce a na krku hypotéka, deti na vysokej škole alebo z dôchodku nevychádza na lieky, stačilo ľuďom sľúbiť ISTOTY. Nič viac nebolo treba, euroval sa zaplatil z peňazí občanov. Nestálo ho to nič. Kampaň zaplatili mecenáši SMERU. Tí predsa dobre vedia, že každé euro sa im vráti stonásobne: predražené štátne zákazky, tendre, eurofondy, stimuly, dodávky surovín.
Bolo to také jednoduché. SMER sa dostal k absolútnej moci. Môže si odhlasovať čokoľvek. Pri takých možnostiach mohol posunúť túto krajinu míľovými krokmi vpred. Ale to neurobil, pretože to predsa nebol cieľ.
Cieľom predsa je, aby sa peniaze dostali do tých správnych rúk.
Róbert Fico je len bábka, trocha významnejšia ako ostatní členovia strany SMER sediaci v parlamente, ale stále je to len bábka. Smutné je, že on sa so svojou rolou tak stotožnil, že jej až uveril.
We see the puppet.
But who's the puppeteer?