Milujem Londýn. Jedným z dôvodov je, že sotva vstúpim do metra, už aj som zo všetkých strán bombardovaná reklamami na akcie, ktoré sa práve konajú. Výstavy, muzikály, divadlo, prechádzky....
A takto som sa náhodou dozvedela aj o Čokoládovom festivale, The Chocolate show.
Vybrala som sa tam po sladkých raňajkách, takže som vôbec nemala chuť na ďalšie sladké a už vôbec som nemienila kupovať. To radšej ten tigrí kabátik, čo som videla v Topshope.
Neprešlo ani päť minút a prvá desaťlibrovka opustila moju peňaženku. Výmenou za šesť praliniek.
Ale akých!!!
Hneď pri vchode mala stánok malá šikmoočka, Hideko Kawa. Za ňou sa na tabuli skvel jej impozantný životopis: je jedným z najkreatívnejších britských potravinových dizajnérov (áno, Angličania tomu hovoria food designer, povedzte mi, ako to inak preložiť? Pekárka ani cukrárka neznejú tak hoch) Vášeň k pečeniu sa v nej prebudila už v detstve. Najprv sa jej venovala len vo voľnom čase, no napokon sa rozhodla opustiť učiteľský post v Kobe a vybrala sa do Európy, kde pracovala v tých najvychytenejších reštauráciách.
Ponúkla mi ochutnať zlatistú guľôčku... Božské!! Okamžite som vytiahla peňaženku, prekvapená sama sebou, že som ochotná vzdať sa tigrieho kabáta a dať túto sumu za pár bonbónov.
*
Bola som už na dvoch podobných festivaloch v Belgicku, a tak som nečakala nič mimoriadne. Ale Briti sú kreatívnejší.
Panvice si tu rozbalil i minuloročný, iba 26-ročný Šéfkuchár roka 2015, Adam Rawson. A osobne pripravoval hovädzie na zmesi zeleru a čokolády, zemiakové lupienky opečené na čokoládovom masle s čiernou hľuzovkou i dubáky v bielej čokoláde. To posledné by ma určite nenapadlo skombinovať, no bolo to mňam!
Finančne som podporila aj Lauden chocolate - pralinky plnené ovocnými plnkami boli ešte aj krásne pomaľované.
Na odbyt šla čokoládová cukrová vata i čaj, hoci ten musel byt celý osoplený z toho, ako ho všetci oňuchávali. Tekutý nápoj značky Hans Sloane bol na mňa až príliš sladký. Víno tiež, ale k dezertom by bolo akurát. Páčili sa mi bonboniéry v tvare kníh, jedlé pohľadnice, topánky a šperky. Čoko-šaty majú jednu výhodu, ak sa vám prestanú páčiť, môžete ich skonzumovať, hahaha. A čoko-obrazy vedľa stojaca pani okomentovala: ,,Too expensive hobby!“ (Príliš drahý koníček).
Tí, čo popisovali jednotlivé druhy čokolád, by si zaslúžili Nobelovu cenu za literatúru. Či skôr za poéziu. Citujem: ,,Espresso - sofistikovaná a povznášajúca tyčinka, stvorená splynutím do tmava opraženej kávy a kakaových zŕn.“ Alebo Smoke: ,,Vyrobená z kakaových zŕn, údených na drevených trieskach z rozkvitnutej čerešne“. A The Aussie: ,,Vôňa plážového barbecue a slaného mora zvýrazňujú chuť údenej čokolády z Papue Novej Guiney“...
Najväčší nával bol pri sochách, vytesaných z netradičného sladkého materiálu. Nemohla chýbať britská panovníčka Alžbeta II so svojimi psíkmi corgi. Druhá hlava, nazvaná Chocobatch, patrila hercovi Benedictovi Cumberbatchovi, ktorý sa preslávil úlohou Sherlocka Holmesa.
*
A tie pralinky! So sangriou, ružou a pomarančom, tekvicou a javorovým sirupom, údenou soľou, chilli... a vrchol: s haggisom! Haggis, škótska špecialita, je ovčí žalúdok, naplnený zmesou z ovčej pečene, srdca a loja, do ktorej sa pridáva cibuľa, ovsené vločky a množstvo voňavého korenia. Výsledok tak trochu pripomína naše jaternice, len aromatickejšie.
To som musela skúsiť! A aj kúpiť pre kolegov, ktorí v rámci hesla ,,Najlepší dezert je klobása“ uprednostňujú mäsové výrobky.
Majiteľ stánku, ryšavý džentlmen, ošľahaný vetrami škótskych hôr, mi k jelitu hneď ponúkol aj whisky.
,,Ďakujem, ale čokoládu s whisky už poznám, to nie je nič originálne.“
,,Ale naša je iná,“ žmurkol na mňa bradáč a odlomil mi aspoň 10 centimetrov štvorcových.
Najprv som pocítila sladkosť čokolády, no potom prišiel akoby náraz whisky, a to tak silne, akoby som tú jaternicu zapila pohárikom alkoholu, divže ma o zem netreslo. Ešte to by tak chýbalo, opiť sa z čokolády! :)
Týmto som sa dorazila, a potom ma už nezlákali žiadne ponuky a nástrahy. Bŕŕ! Čokoládu nechcem vidieť aspoň mesiac! A budem na diéte!
Teda, ak dnes večer odolám tým zlatistým guľôčkam....
