nehodnotné hodnoty
hodnotu človeka nevyjadruje to koľko zarobil pre seba. ani ako zabezpečil svoju rodinu. ráta sa to, čo urobil pre iných, často neznámych ľudí. pre komunitu, spoločenstvo a spoločnosť v ktorej žije. ráta sa len to, čo mu neprinieslo zisk. len to, čo urobil nezištne a v dobrej viere. to v čom tratil svoje prostriedky, čas a námahu. hodnota človeka spočíva v tom ako dokázal využiť osobné danosti, dary a hmotné dobrá v prospech spoločenstva.
svetoznámy biznisman si premeral preplnenú aulu. požiadal, aby sa postavili tí z mladých marketérov, ktorí už pracovali ako dobrovoľníci. zašumelo. postavila sa sotva pätina. poslal ich na chodbu. vzal si notebook a vyšiel za svojou vybranou skupinou hovoriť o marketingu, reklame, o biznise (…). zvyšok ponechal v aule svojmu osudu.
čakal som v kaviarni na investora a predstavoval som si na akom aute príde na pracovné stretnutie… zišiel zo starého ošumelého bicykla a v rozťahanom svetri mi rozprával o miliónových projektoch.
hodnotní a úspešní ľudia sa neukazujú v médiách s novým outfitom za desaťtisíce eur. nepotrebujú deklarovať svoje bohatstvo jazdou v drahých autách… skutočne hodnotní a úspešní ľudia si nepotrebujú zvyšovať hodnotu na mediálnom trhu tým, že sa pasujú do roly „smotánky“. spája ich jedno: vynaložili množstvo prostriedkov a veľké úsilie, aby sa ľuďom okolo nich žilo lepšie. nezištne podporujú umenie, vedu, školstvo… tvoria komunitné projekty, zlepšujú život spoločenstva bez nároku na odmenu. a ľudia, ktorým dopomohli k úspechu často ani netušia, že denne prechádzajú okolo nich. možno na ošumelom bicykli… ukazujú ostatným ako BYŤ a nie MAŤ. hodnotní ľudia kráčajú tichými uličkami, kým nuly sa prevážajú bulvármi.
byť či mať
sami rozhodujeme, či sme hodnotnými ľuďmi, alebo súčasť bezcieľnej masy. konzument, ktorého bytie nemá ani hodnotu hospodárskeho zvieraťa. lebo to aspoň slúži za potravu… väčšina ľudí však len v „uzavretom kruhu“ zarába, konzumuje, spotrebúva, reprodukuje sa a produkuje odpad. je tragédiou človeka, keď nepoužíva vlastné kapacity na tvorivý a invenčný proces, na vytváranie a nachádzanie hodnôt a sám sa degraduje na výrobný prostriedok. na súčiastku zle fungujúceho „kyberstroja“.
v mnohých prípadoch sa zmyslom života stane užívanie zarobených zdrojov: odevy, dovolenky, autá… a podobne zúfale spôsoby ako sa odmeniť. ba obklopený „nakúpenými vecami“ zakúšať akýsi prchavý pocit blaha (?!). vytratí sa rovnako rýchlo, ako sa obkukajú zakúpené veci. hodnotu BYŤ nahrádza veľké publikum za zadubené MAŤ. veria, že veci z nich urobia v očiach ostatných hodnotnejších ľudí, či nimi získajú vyšší spoločenský status. iste… žijeme v pokrivenom systéme, kde finančne neodmeňujeme akou hodnotou človek prispel spoločenstvu. systém odmieňa zlodejov a darebákov. ale dokedy ?!
(mo)mentálny výpredaj ?
jednoduchí konzumenti majú potrebu komentovať všetko, bez potrebných vedomostí o veci. ale keď ide to tuhého, zbabelo zalezú do kúta. do ulíc nepôjdu. uspokoja sa s mentálnymi skratkami a jednoduchými riešeniami, no práve tie ich vedú do pekla. len mase neukázať že niečo vieš, alebo že si niečo nadobudol. lebo disciplíny ako závisť a neprajnosť sa v rebríčku slovenských športov prebojovali na prvé miesta. predbehli i všadeprítomné popíjanie. napokon, to je vzhľadom na stav tunajšej povahy a kultúrnu úroveň celkom namieste.
hodnota človeka začína vlastným uvedomením, že jeho hlas nemožno predať za sľuby ani za škatuľku cigariet. že právo voliť nemožno prispôsobiť názoru masy, ani populizmu vodcu. poslanci hlasujú akoby ich mandát pochádzal od sponzorov nie od voličov. ten kto volí strany oligarchov, kope sebe i svojim deťom plytký hrob. všadeprítomná „blbá nálada“ je dôsledkom zlých volebných rozhodnutí neuvedomelej masy, kultúrnej zaostalosti, zbabelosti, závisti, neprajnosti (teda tunajšej povahy) a nízkeho finančného ohodnotenia. takéto nastavenie je tragédiou krajiny. hodnota človeka sa napokon prejavuje i v schopnosti kriticky posúdiť stav vecí. ak sú viditeľne spravované v jeho neprospech, musí nájsť v sebe odhodlanie a silu zmeniť vodcu.
republika gulag
aj na miesta štátnych úradníkov prichádzajú mladí ľudia s nekonformným myslením. sú ochotní poukázať na nesprávne nakladanie s majetkom nás všetkých. sú pripravení za cenu straty zamestnania obhájiť spravodlivú vec. čo ale s tými, ktorí majú rodiny i zodpovednosť za zverené osoby… sú nútení skloniť hlavu a mlčať. lebo strata zamestnania by znamenala ohrozenie budúcnosti ich blízkych a neplnenie si finančných záväzkov. hold… hypotéku za vás nikto nezaplatí. a tak sme ekonomickí otroci. väzni núteného sociálneho konformizmu a korupčného systému v regióne so smiešnou minimálnou mzdou. tá nielenže neumožňuje rozvíjať sa, ale ani ozvať sa a vybojovať čo ľuďom právom patrí. neumožňuje ani presunúť sa s rodinou za lepšími podmienkami za hranice. a ľudí pribúda. jednoduché pracovné činnosti preberajú roboty. ak nezačneme využívať tvorivé a invenčné schopnosti, skončíme zle. bez vyšších miezd to nepôjde. tie naši politici obetovali na oltár „vyrovnanému rozpočtu“ a všadeprítomnému rozkrádajú verejných zdrojov. takto obetujú kvalitu života už tretej generácie občanov. od revolučného roku ´89 sme len percentami vo voľbách i v prieskumoch. predmetom politických zápasov. nie ich aktívnou a tvorivou súčasťou.
je náročné zachovať si v korupčnom prostredí tvár a elementárnu slušnosť, ku ktorej sme boli vychovaní. je nemysliteľné venovať sa tvorbe, kultúre, vede, ba rodine. pohlcuje nás druhé i tretie zamestnanie. nutné k naplneniu základných potrieb a obživy rodín. vlády sa nemôžu v médiách chváliť makroekonomickými ukazovateľmi a nebyť desaťročia schopné premeniť ich do citeľného zvýšenia miezd a výplat. nesplnili si základnú domácu úlohu: nastaviť systém tak, aby ľudia mohli slobodne tvoriť a nachádzať ! s hrôzou sledujeme politikov, ktorí poúčajú redaktorov a novinársku obec ako majú fungovať ! vracia sa azda doba Mečiarizmu ?! je desivé aké pokrytectvo sa udomácňuje v Národnej rade … všadeprítomná korupcia a obmedzovanie slobody, z nás spolu s okolitými krajinami robí problémové súostrovie v strede Európy.
„politicky korektný marketing“
politické vyhlásenia sú klamlivé ako reklamy mobilných operátorov. prostriedky na lepší dosah dát, rýchlosť, kapacitu prenosu a pokrytie… minuli na ľúbivé ohlupujúce reklamné kampane. a tak aj keď zaplatíte 15€ za dáta, k internetu a teda k informáciám sa nedostanete. to je len jeden z príkladov, ako sa klamstvo legitimizuje i v sektore, kde by mal tlak zákazníkov vytvárať konkurenčné prostredie. mal, ale nevytvára. ani kartelové dohody nie sú nutné. treba len vedieť mediálne spracovať verejnú mienku. veľké publikum jednoduchých konzumentov je ako stádo. stačí vytvoriť ilúziu chleba a hier. nie je nutné ju reálne sprostredkovať. len nech obsiahne virtuálnu realitu, naplní hlavy más… a je dokonané.
politický marketing preberá všetky nuansy kramárov a obchodníkov. politická strana je produktom, ktorý sa predáva navonok voličom a do vnútra sponzorom. je to len obchod. nejde o idei. volebné programy konzumenti aj tak nečítajú. na to sú leniví. aby si ľudia ochránili aké – také ideály prestali politiku sledovať. ibaže kde chýbajú informácie, dajú sa masy zviesť k podpore radikálnych skupín, či marketingových strán. za to nemožno viniť tzv. alternatívne média, ale strany ktoré vládnu, vytvárajú a udržiavajú systém.
nuž…
hodnotu človeka nevyjadruje to koľko zarobil pre seba. ani ako zabezpečil svoju rodinu. ráta sa len to, čo mu neprinieslo zisk. len čo urobil nezištne a v dobrej viere. ráta sa čomu venoval osobné prostriedky, čas a námahu. po všetkých alúziách dôjdeme na sklonku dňa k zisteniu, že najhodnotnejšie je prežiť celkom obyčajný život. že práve v útrapách života je jeho pravosť. to ako v nich obstojíme, ukazuje našu hodnotu. že ten kto útrapy nezažil akoby ani nežil. človek žijúci život za vysokou stenou, voziaci sa v luxusnom aute, so zázemím zlatého padáka, sa podobá rybke v akváriu, ponoreného v oceáne. život nežije, len ho pozoruje. jediné čo skutočne vlastníme je náš čas. a naša hodnota je priamoúmerná tomu, ako sme tento čas strávili.
ako hodnotný si Ty ?
i.b.kráľ 11/12/2016
