Vety, ktoré ma naozaj pobavili

Veta číslo 1 a 2:
„Ako to, že všetci viete po maďarsky? My sme si mysleli, že sa budeme rozprávať po anglicky !“ Túto vetu som počula od jednej dievčiny v Maďarsku, v meste Gödöllő, kde sme boli na výlete s detským speváckym zborom. Dosť ma to vtedy pobavilo, lebo mala som vtedy 9 rokov, a poriadne som vedela vyprávať iba po maďarsky, po slovensky som vedela málo, a po anglicky nič...
Veta číslo 3:
„...A ty každý deň cestuješ z Maďarska ?“
Tak túto vetu som počula už na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, kam som nastúpila po základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským. Spolužiak ma vtedy touto vetou náramne pobavil. Dodnes neviem ako prišiel na to, že ja musím byť z Maďarska, keď mám maďarskú národnosť. Nie som, narodila som sa v Leviciach.
Veta číslo 4 :
„Ale ryba nie je mäso !“
Spolužiaci na strednej škole sa dozvedeli, že som vegetariánkou, a hneď ma pokúšali presvedčiť, že mám jesť aspoň rybu, však ryba nie je mäso... Vtedy som nijaké mäso nejedávala. Momentálne už nie som taká radikálna, občas zjem zavináč.
Veta číslo 5: 
„Ty nie si normálna, že chodíš na FEIku !“
Veta odznela vo vlaku, keď som cestovala domov. Bola som prváčkou, a všetkým som rozprávala o tom, že som začala chodiť na FEI STU. Niektorí ľudia z toho boli naozaj šokovaní... No, asi som nevyzerala na FEIkárku... A dosť ľudí mi tvrdilo, že vraj je to najťažšia škola na Slovensku. Nesúhlasím, fakulta informatiky a informačných technológií STU a fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK sú určite ťažšie.
Veta číslo 6:
„Dúfam, že nám nedá otázku z teórie superstrún !“
Táto veta odznela na FEIke vo februári 2011. Čakali sme v rade na výsledky opravnej skúšky z opakovanej fyziky 1. A tipovali sme, či sa skúška podarila, či dostaneme ešte nejakú otázku ... A zrazu jeden kolega utrúsil túto poznámku... Takto vyzerá obraz priemerného FEIkára: Je rád, ak vôbec urobí skúšku z fyziky, ale je sčítaný, a už vie, že existuje teória superstrún.