Aj ho dávali. Nalial som si malinovku a 50 minút som z kresla nevstal. Aj keď som sa sprvoti na to tešil hlavne pre to, že dokument bude o celej Elvisovej kariére. Nebol. Bol "len" o jeho prelomovom roku 1956. O roku, kedy opustil slávne Sun Records a udomácnil sa v RCA. Keď si predstavím čo bolo tu v roku 1956, tak som máličko šokovaný. Ale ako som sa dozvedel z dokumentu šokovaná bola aj Amerika.
Elvis totiž dokázal niečo, čo mu nemôže zazlievať ani jeho najväčší odporca: Postavil do pozornosti v hudbe mladých ľudí (ktovie ako by sa prebíjali taký Carl Perkins, Jerry Lee Lewis či Eddie Cochran, keby nebolo Elvisa). A druhá vec, aj keď o tom vôbec nehovoril, otvoril dvere černošským muzikantom (Little Richard, Fats Domino či Chuck Berry).
Na začiatku dokumentu spomenuli výrok Johna Lennona: "Pred Elvisom nebolo nič". Iste niektorí môžu namietať: A čo Bill Haley? Jasné, on bol prvý kráľ rokenrolu ale až Elvis mu dal to, čo rokenrol robí rokenrolom. Neviem vám to pomenovať, no cítim to vždy, keď si ho pustím. Nemyslím len Elvisa, ale zostanem pri ňom. Musím sa priznať, že Elvis pre mňa nieje number one, ale pohľad do jeho súkromia, ktorý mi poskytol tento dokument som neodmietol.
Na záver hádam len spomeniem, že na slovenskej televízii by som asi hudobné dokumenty z tohto obdobia hľadal márne. Je to veľká škoda. No už si bohužiaľ zvykám.....
