Spoznali ma v bare, oslovili ma či som ten z blogu. Boli to borci, asi trénovaní na východe, nedalo sa to nazvať pitie, salo sa. Pozývali a objednávali ostošesť. Chceli ma ožrať a zistiť čo je v mojich článkoch fikcia a čo pravda. Podarilo sa im to len polovične, ožrali ma, ale neprezradil som nič. Party pokračovala do rána bieleho, rovno z baru som mohol ísť do práce. Teoreticky. Veď som ledva stál na nohách. Išiel som sa domov z toho vyspať.
V práci absencia. Neospravedlnená. Kapitalizmus je sviňa, nehrajú sa s vami. Za A-čko výpoveď. Ďakujem mojím fanúšikom, takto som si slávu a popularitu nepredstavoval. Chcel som baby baliť a preťahovať a nie ocitnúť sa na ulici. Teraz ma pozývajte, nemám za čo zapiť svoj žiaľ.






