Po pár dňoch na slobode som uznal za vhodné ísť pozrieť starých známych. U Nosatého sa striedali kvantá ľudí, dňom i nocou, tu sa robil biznis, tu ma pricvikli kukláči.
Otvorili mi nejakí noví, týchto som ešte nevidel. Ona a on. Vpochodoval som do bytu, rovno do kuchyne ako som bol zvyknutý. Pozerali po mne dosť vystrašene, tá basa ešte asi nevyprchala. Vychladenú kofolu som logal priamo z fľaše a prezeral nové zariadenie bytu. Celkom vkusné ale menej prepychové. Nosatý asi zmenil Kučeravé za niečo pokrokovajšie.
Tí dvaja vrátnici ešte stále na mňa čumeli ako teľce na nové vráta. Koštujúc rezne v chladničke som začal dialóg:
„Kde je Kučeravá?“
„Aká Kučeravá?“, ozval sa nesmelo On.
No jasné, zmenil ženskú. To by nebol Nosatý, aby vydržal s niektorou dlhšie.
„Tak kde je Nosatý, kedy sa ukáže?“
Pozreli na seba.
„Pán Nosatý nám tento byt predal asi pred 5 mesiacmi.“, trasľavo sa ozvala Ona.
Asi bolo na mne vidieť zistenie, že už nie som pánom situácie a rezne mi prestali chutiť. Obidvaja začali niečo splietať o volaní polície ak ihneď neopustím ich byt. S týmto bytom a príchodom polície som už mal svoje skúsenosti, pádil som dopreču.
