Chládok

Stojím na autobusovej zastávke. Slnečné augustové lúče nemilosrdne pražia na čierny asfalt, na ktorom vyrážajú z tejto horúčavy bublinky. Po chrbte mi stekajú kvapôčky potu, ktoré sa chrbtici zlievajú do slaného veľtoku. S ostatnými čakajúcimi sa snažíme vtesnať do malého tieňa, ktorý vrhá autobusový prístrešok, nezmestí sa už ani noha.Len jeden, od hlavy k päte potetovaný cigán, stojí na priamom slnku. Ako tetovací skvost sa mi javí prerušovaná čiara na krku s vysvetlivkou - Tu podrezať. Na vyholenej hlave sa mu odráža ohnivá slnečná guľa. Cigán akoby horúčavu nevnímal a nasáva všetky pachy ulice. Z nášho hlúčika sa ozve iný cigánsko podfarbený hlas:“Feri, nestoj na tom slnku, poď sa schovať do chládku.”Feri natáča tlstú hlavu a mrmle:“Dnes som sa po piatich rokoch vrátil z chládku, nežiada sa mi.”Akoby zázrakom sa na zastávke vytvára kráľovsky voľný priestor.

Juraj Balucha Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny