Ktorá má krajšiu?

V pube ma čakali tri:
Nevyprofilovaná – pije ako dúha, jej mama chce byť mojou svokrou,
Holanďanka – moja vstupná brána do ženského sveta perverzie,
Ryšavá – všetko má najlepšie, všetko vie (hus).

Celé to začala Holanďanka tým, že ten jej chce každú chvíľu fajku. Že ju nebaví sa s „ním“ stále hrať. Kontroval som, že mňa to zatiaľ s „každou“ bavilo.

Holanďanka: „Mňa by to s tou mojou vôbec nebavilo, mne sa tá moja vôbec nepáči.“
Nevyprofilovaná sa chytila: „Ja ju mám asi najmenšiu na svete, nemožne formovanú, pri holení sa vždy dorežem.“
Holanďanka: „Môžem potvrdiť, keď sme sa minule išli kúpať, tak si tam hodinu nemohla narvať tampón, mne to tiež nešlo.“
Ryšavá: „Ten môj tlsťúšik je do tej mojej zamilovaný, povedal, že je najkrajšia na svete.“
Ja: „Ryšavá, ty máš aj chlpy také ryšavé ako máš vlasy?“, keď hus, tak hádam zareaguje ako hydina.
Ryšavá: „Mám ti ich ukázať?“

Tá je otázka mi znela ako božské koktkodákanie. Už som sa nadychoval k jednoznačne pozitívnej odpovedi, veď originál ryšavú som ešte nevidel. Len tak mimochodom som sa obzrel po podniku, lebo sa mi zdalo, že baby hovoria píliš nahlas. Hovorili.

Ostatné mužské osadenstvo, tiež nie najtriezvejšie, veď ako sa blížiacu piatkovú polnoc patrí, bolo natočené smerom k nám. Okolosediaci si prisúvali stoličky k nášmu stolu. Stoličky vydávali posuvom po podlahe škripot. Taký istý škripot ako vydávali nechty našej matikárky, keď písala kriedou na tabuľu príklad a ja som vedel, že ten zvuj je môj umieráčik, lebo vyvolá mňa.

Umieráčik som tento krát poslúchol a snažil som sa zlému koncu vyhnúť. Zaplatil som (kurva baby, to ste pili 50-ročný koňak?), opité kamáratky doslova vykopal von na ulicu. Pri svojom úniku som len tesne míňal potoky slín, valiace sa z nadržaných otvorených papúľ bernardínov. Nabudúce si tieto tri mušketierky pozvem na byt, tam by sme túto debetu mohli rozvinúť a úspešne zakončiť.