Klasický jednoizbový panelákový byt, celkom zachovalý, dokonca tam predchádzajúci majitelia nechali akétaké vybavenie, ktoré im prišlo zbytočné. Ako poznám Grgu hneď mu v hlave začalo krútiť kolieskami a začal stavať vzdušné zámky ako by malo zariadenie vyzerať, predstavivosť to on má. Poznamenal, že to musí hneď trochu poupratovať, pretože ho už nebaví vláčiť baby na hotel a bude si ich pozývať domov. Tešil sa na to ako malé dieťa. Ako prvú však plánoval spraviť večer poriadnu kolaudáciu, bohužiaľ som sa nemohol zúčasniť. Chvíľu som mu pomáhal s prípravou zásob a keď sa začali trúsiť prví oslavychtiví účastníci musel som sa rozlúčiť.
Potom som o Grgovi dlho nepočul. Myslel som si, že si užíva nového bytu, kupuje šialene drahé bytové doplnky a každý večer trtká vo vlastnom priváte inú ženskú. Tak som si povedal, že ho prídem navštíviť ako sa na dávnych kamarátov patrí. Najlepšie neohlásený, veď u Grgu mám vždy otvorené dvere.
Grga nesklamal, prekvapil ako vždy. Hneď po vstupe mi zrak padol na dievčinu ťahajúcu lajnu na obývačkovom stole a kopu bezduchých a bezvládnych postáv porozhadzovaných po celej izbe.
V rohu mal zariadenú malú záhradku zo všetkých strán ohradenú elektrickými radiátormi a silným svetlom, ktoré prúdilo priamo na pestované rastlinky.
Grgu nebolo spoza dymového mraku ani poriadne vidieť. Keď som rozohnal opar, ktorý sa po celom byte vznášal, všimol som si, že pôvodné zariadenie bytu zostalo nezmenené. Dokonca bolo usporiadané ako pri prvej návšteve bytu. Len sa zvýšila vrstva bordelu, ktorý sa váľal po podlahe, arašídové škrupinky pekne pukotali ako človek po nich kráčal.
Keď ma Grga zaregistroval, naradostne zreval:
„Nazdár! Veď ty si hovoril, že nemôžeš prísť!”
„Kam nemôžem prísť Grga? Veď sme spolu nehovorili peknú dobu.”
„Ty si pekne vylízaný, veď dnes ráno si mi pomáhal organizovať túto kolaudáciu.”, suverénne mumlal Grga a pritom si kvapkal kvapky do očí. Ich červené podfarbenie mizlo obratom.
Uznal som, že realitu a plynutie času mu v tomto stave nevysvetlím. Tak som mu len povedal:
„Kvôli tebe Grga som si čas našiel.”
„Ty si kamarát, ja som to vedel.”
Uškrnul sa, naklonil sa ku mne a tajuplne bradou naznačil na koksujúcu dievčinu.
„A možno si zašukám už prvú noc v mojom vlastnom kvartíre.”
Myslím, že sa zastavím ďalší víkend, či sa už Grga vo svojom časopriestore prehupol aspoň za polnoc.
