Časom sa okruhproblémov pretriasaných rodinnou radou preniesol zo školských lavíc až popovinnosť oženiť sa, všetci sú zvedaví na termín a tú jedinú vyvolenú.Nevedia pochopiť, že žiadna jediná vyvolená nebude, nerozosmutním predsa zbytokmôjho telefónneho zoznamu.
Pokrok je badaťaj na slávnostnej tabuli, domáce výrobky sú postupne vytláčané instantnýmiumelinami. Kde sú tie časy, keď mi z kútikov úst kvapkala plnka domapripravovaných krémešov a zapíjal som to domácim ríbezľomalinovým sirupomriedeným jedna k jednej. Jeden diel ríbezľového a jeden dielmalinového, nevedel som sa toho dopiť, vlastne dolepiť.
Niekto pohodil nastôl čokoládu Macao, 90 percentnú. Toto môžem. Odlomím si pár tabličiek, zozásady nehryziem, len nechám pomaličky rozpúšťať. Tieto gurmánske grify manaučil kamoš Grga Pitič , s ním som fajčil svoju prvú havanu, grcal som ponej ako šteňa. Grga sa mi len smial do ksichtu, vysvetlil mi zásadu, že tietocigary sú šúľané na vnútorných straných masitých stehien kubániek, musím si topredstaviť pri každom potiahnutí. Dym poprevaľovať na jazyku, chuťovýmipohárikmi odfiltrovať šťipľavosť dymu a vychutnať si tie náznakypičacinky, keď bola cigara šúľaná príliš vysoko v rozkroku.
Čokoláda sa mipomaly rozpúšťala v ústach, neprehĺtal som aj keď sa mi sliny hromadilyako pri pavlovom reflexe. Chcel som túto fajnovú zmes prehltnúť až keď satabličky úplne rozpustia. Líca sa mi začali nadúvať ako sysľovi pred zimnýmspánkom. Sadol som si radšej do kresla, zavrel oči a rozpúšťal.
Takto relaxujúcsom nepočul príchod skupinky tetiek a inej hávede, ktorá si už hrkla párdeci modranského a bola vo veľmi akčnej nálade. Teta Kristínas ramenami širokými ako moja šatníkova skriňa dostala výborný nápad.Vyduté líca sfúknuť obeliskom, teda obojručnou fackou. Obkľúčili ma, teta sazahnala a pleskla, veď som chlap a niečo vydržím. Ja som vydržal, ajkeď desať prstov mám na ksichte odtlačených doteraz, verím, že vydrží ajčokoládová brečka čo mi vyletela z úst na krajkových snehobielychblúzkach a nepomôže im žiaden zázračný prací prostriedok. Aj tak tieblúzky nosili od mojich krštín na každú rodinnú slávnosť.
Čokoláda
Odmala som naoko neznášal rodinné oslavy v najširššom kruhu príbuzných. Košele zdedené po staršom anorektickom bratovi, naškrobený golier mi pravidelne zodieral môj domácimi klobáskami a tlačenkami dobre živený krk do krvi. Len pre tieto zabíjačkové dobroty som sa nechal ukecať. Ako ženská, hovoril som nie, ale v duchu som výskal od radosti, áno, áno, áno.