Takto rozhádaný som sa v pondelok vybral na celotýždňovú služobku. Povedal som si, že ja jej prvý nezavolám ani keby mali šijace stroje pršať. Keď mi začal mobil poskakovať v rytme Perinbaby, ktorú mám nastavenú len na ňu, je perinách jednoducho skvelá, na tvári mi zahral víťazný úškrn. Vydržala ledva dva dni.
„Ahoj prdelka, ako sa máš?“
„Čau Ďuri, nechaj si tie udobrovacie reči, mám nervy na dranc, ten piaty level neviem spraviť od pondelka, ako si ho prešiel?“
Teraz si pred spaním namiesto denných zážitkov z práce porovnávame mozole vzniknuté na hracej konzole. Zvonenie som si zmenil na Eye of the Tiger, agresivitou v našich súbojoch o právo si zahrať sa jej nevyrovná ani Rocky.
Piaty level
Kúpil som si na PlayStation novú hru. Takú akčno-brutálnu, to ja rád. Cez víkend som ju drvil niekoľko hodín v kuse, za toho pána som nevedel prejsť piaty level.V nedeľu o tretej ráno bola naša obývačka svedkom nechutnej hádky. Bolo mi vyčítané, že sa mám milovať s počítačom, keď pri ňom mienim tráviť celé noci. Že ona na tej plastovej krabici nič nevidí a bol to čierny deň nášho vzťahu keď som ju doniesol domov.