Vyprskol som posledný glg piva na stôl, spakruky si utrel mokré ústa. V hlave sa mi začali rojiť teórie, čo Grgu primälo k tomuto kroku. Viem, že nie je úplne normálny. Tak zisťujem:
„Čo sa stalo? Máš lepšiu ponuku?”
Grga tlačiac do seba nakladaný hermelín, utopenca a asi pol kila cibule, ktorú si špeciálne vypýtal, odpovie cez plné ústa:
„Včera mi jedna kolegyňa na moje návrhy povedala, že s kolegami v práci ona nič mať nebude. Tak som dal výpoveď. Aby sa nemohla nabudúce vyhovárať.”
Žasnem na Grgovou dedukčnou schopnosťou. Všímam si, že v Grgovom pive plávajú zbytky cibule, ktorá mu odpadáva priamo od úst. Z úvah nad tým ako máme každý inak nastavené životné priority ma preberie natriasanie lavice, na ktorej s Grgom sedíme.
„Grga, zvoní ti mobil”.
Grga sa uchechtol, do piva mu padol kúsok uslintaného utopenca a hovorí:
„To nie je vibračné zvonenie, to prdím.”
A spokojne to pivo dorazil.
Milujem Grgov postoj k životu, všetko má vo veľkom a strašne chlpatom kosoštvorci.
4. feb 2006 o 10:20
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 281x
Posedenie s Grgom
Grga Pitič ma zavolal na pivo. Večerný relax. Čo sa týka podnikov máme podobný vkus, obľubujeme krčmy s masívnymi drevenými stolmi, lavicami a starými hradami. Na vnútornej strane pivného pohára sledujem čiarky, ktoré spôsobuje klesajúca hladina zlatistého moku a len tak mimochodom, aby reč nestála, sa Grgu pýtam:„Grga, ako v robote?”„Dal som výpoveď.”
Juraj Balucha
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
