Na mori ma čakala ukotvená jachta, partia nadržaných „jachtárov“ a neskutočné kŕče v bruchu od prepravky vypitých redbullov počas nočnej jazdy. Svoju výbavu som chcel čo najskôr hodiť do kajuty a trochu si zdriemnuť. Vysmiaty zamestnanec charterovej spoločnosti však opakoval ako pokazená platňa:
„Not possible. Check In – Check Out the yacht first. You have to wait for my coleague.“
Nevyspatý a podráždený som sa začal aj tak prebíjať do podpalubia zhodiť batožinu. ČekInČekOut však zaujal bojovú pozíciu, štýlom, cez mostík ani noha a začal čosi na mňa vyvreskovať južanským temperamentom. Ignorovaním jeho osoby som si z ČekInČekOut spravil úhlavného nepriateľa a zákerne nám na oplátku odovzdal takmer nefunkčnú bárku.
Pokazená elektroinštalácia. Okrem zbytočností ako nefungujúca chladnička, nefunkčné povinné osvetlenie pri nočnom kotvení, štrajkujúci autopilot, ktorý sa samočinne zapínal, vypínal a točil kormidlom keď to človek najmenej potreboval, nefungovala poriadne ani vysielačka. Takže signál Mayday by sme v prípade potreby nemohli vyslať, čo by pri našich jachtárskych schopnostiach nebolo nič prekvapujúce.
Keďže sa zbytok poverčivej posádky zhodol, že strojcom nešťastia som ja, mal som zvýšený prídel služieb. Napríklad som kvôli nefunkčnému elektrickému navijaku vždy musel z vody ťahať kotvu ručne, cítil som sa ako burlak na volge, ruky vyťahané až po zem. V jednom modrastom zálive som sa potil nad zaseknutou kotvou na dne a zbytok posádky sa kochal nad olizujúcou sa dvojicou žien hore bez na vedľajšej jachte.
Nie že by som bol pomstychtivý, ale kúpanie v studenej morskej vode mi zázračne vyčistilo nosné dutiny. Sople mi začali tiecť prúdom ako keď sa pustí požiarna striekačka. Každých päť minút mi tryskom vyhŕklo z nosa poldeci čírej, slanej tekutiny. Mal som práve službu v podpalubí a varil som špagety. Nič rozumnejšie ma nenapadlo ako takto prisáľať variacu sa zmes. Chutilo všetkým.
Ulieval som sa ako sa len dalo, hrnce som zásadne umýval len priamo v mori. Uviazal som ich na lano, hodil do vody a vláčili sme ich za jachtou pár morských míľ. Občas mi to pripadalo ako jachtársky klon americkej svadobnej tradície, už len nápis Just Married to chcelo niekam umiestniť.
Zazubený ČekInČekOut nás čakal na móle, chrup sa mu leskol na vzdialenosť niekoľkých námorných míľ ako maják a pri podávaní mooringového lana sa drzo spýtal:
„Did you enjoy?“
Teraz na konci mám na bruchu opálenú zebru ako sa mi skladalo sadlo, môj nos je zhorený na čierny uhoľ a slnečné okuliare mám na ksichte aj keď si ich dám dole. Keby som si tvár lepšie vydrhol uterákom, som znovu albín, najviditeľnejšie je to na čipsoch, na ušiach, ktoré som si zabúdal krémovať, už sa mi šúpu zaujimavým spôsobom, zdiaľky vyzerajú ako rozstrapkané.
Záliv. Josého nevidieť, utopil sa v prílive.
