Stal som sa otcom!

Stretol som ju na jarnej lyžovačke, dali sme sa do reči v rade na vlek. Čierne vlasy, mačacie zelené oči. Bolo to ako keby som videl svoj osud. Zdalo sa, že z jej strany to bolo rovnaké. Vôbec sme nepociťovali ako prekážku jej odchod do Londýna na jeden semester štúdia. Po pár týždňoch som sa vybral na návštevu krajiny večnej hmly. Pekne sme si to užili, ako keď sa abstinent vrhne znovu na svoju drogu, bez kontroly.

Po dvoch mesiacoch od môjho výletu ma zrazil do kolien jej telefonát:
„Ja som taká krava. Vysadila som na pol roka antikoncepciu, nech si telo oddýchne. Potom sa dovalíš ty a teraz máme výsledok. Som v tom!“

Kúpa väčšieho bytu. Zariaďovanie detskej izby a iné stresy. Z Londýna prišla nastávajúca mamina celkom slušne zaokrúhlená. Dokonca ma donútila navštevovať nejaké kurzy aby som mohol byť priamo pri pôrode, tak som sa vyškolil.

Deň D. Na sále. Doktorko ju nastrihol, hneď som mu začal mudrovať nech to potom zašije presne ako bolo, že to bolo akurát tesné. Tlačila, potila sa, nadávala mi, že čo som jej to spôsobil, nech si takto trpím ja. Utieral som jej pot z čela, držal za ruky. Pozeral do očí.

Potom to prišlo. Sála stíchla. Doktorko sa na mňa nejak divne pozeral, oči sa mu ligotali šibalstvom. Sestry sa začali chichúňať. Ozval sa detský plač, znel úplne ako ostané detské nariekanie, ktoré sa ozývalo v ten deň po pôrodnici. Tento sa však dral z hrdla malého človiečika tmavého ako eben. Je to mulat.