Taký normálny deň bezvýznamného strojcu dejín

Stál som vo výťahu uhladeného business centra. Kabína výťahu bola zo všetkých strán obložená zrkadlom, zväčšovalo to obsah priestoru okolo mňa a zvyšovalo počet hlbokých výstrihov sekretáriek všehochuti. Cítil som parfémy a kolínske. Nikto nedokázal udržať pohľad v úrovni očí. Väčšina mužov pozerala na zrkadlový strop plný dekoltov, ženy na podlahu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Chcel som sachovať ako žena, nie ako uhladený manažér vracajúci sa z obchodnéhostretnutia na káve. Sklopil som zrak tiež. Do rúk sa mi zarezávali preplnenétesco tašky. Aký to kontrast s ostatnými koženými kufríkmi a diplomatkami.Z tašiek mi kvapkala krv, ladila k mojej kravate. Kravata bolau nás vo firme povinnosť, aj keď celý deň škrtila. Privilegovaníbezkravaťáci s noblesou predvádzali svoju nadradenosť. Bolo tichýmtajomstvom, že to mali za kvalitné pchanie sa do zadku generálnemu riaditeľovi,vlastne do zadku pchal on im. Nebol z tých, ktorý by sa dal osúložiť.

Mäso som naložildo erárnej chladničky na chodbe. Dostal som za úlohu nakúpiť proviant na večernúguláš party. Pri vedľajšom stolíku sa triasol hlavný admin. Absťák. Väčšinafirmy bola presvedčená, že prestal hrať nejakú hru. Bežne sme ho stretávali vofirme hneď ráno. Na otázku, čo robí v robote tak zavčasu, len prekvapenezdvihol hlavu a spýtal sa, že či už je ráno. Pravda bola taká, že fičal nakokse. Celkom dlho a celkom veľa. Dlho som mal dilemu, či ho dostať dočistej prevádzky, ale žral toho toľko, že mi bolo ľúto tých provízii od dílerasuseda. Keď sa admin rozhodol zmeniť zdroj, ktorý som nepoznal, vstúpil som sido svedomia a všetko vyklopil jeho žene. Tá ma na kolenách prosila, abysom ho z toho dostal. Ako charakter som si ho zobral na víkend domov naprevýchovu.

Posadili sme saoproti sebe, on sa už mierne klepajúc sa, ja so sedlárskym šidlom v ruke.Nasypal som pred seba dobrého štvrťkila, trochu som si vymasíroval ďasná, navycibrenie zmyslov a začali sme s liečbou. Vždy keď sa natiahol, žesi zoberie, tak som ho tým šidlom bodol do paprče. Nespali sme dva dni. Nakoniecho už nebolo pomaly kam bodať a konieckoncov nebolo prečo, zožral som tosám. Usúdil som, že je vyliečený. Vo firme sa rozšírilo, že prekonal kiahne.

Pomaly sa začalos prípravou večernej party. Nájsť v spoločnej kuchynke čistý pohár naprípitok bolo nemožné. Naša prsnatá asistentka, matka piatich detí, si všakvždy vedela rady. Život ju naučil. Behom pár sekúnd vyleštila poháre lepšie akoautomatická umývačka riadu. Že to robila ženskou hygienickou vložkou Allways,ktorá saje tekutiny najlepšie a že bola použitá, lebo mala práve krámya čistú už nemala, bolo našim spoločným tajomstvom. Ako aj to, že všetkydeti boli poštárove.

Hlavná úlohavečera bolo zistiť z čoho mäso bolo použité do guláša. Tipy sa rôznili.Každý však uznal, že mäsko je veľmi chutné a vôbec nie tučné. BafkajúcCohibu víťazstva som v duchu ďakoval poslednému článku v NationalGeographic, kde opisovali jeden z posledných kmeňov zastrčenom niekdev Polynézii, ktorý dodnes jedáva svojich nepriateľov a označili aj čoje najväčšia delikatesa ľudského tela. Riaditeľ mával veľmi svalnatépredlaktia.

Juraj Balucha

Juraj Balucha

Bloger 
  • Počet článkov:  112
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Generálny riaditeľsvojho života, bez potrebnej kvalifikácie a vzdelania. Chameloidný jedinec kráčajúci cez mŕtvoly na ceste za svojim životným cieľom. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenámikser udalostíGrga Pitič

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu