Teplo a lepkavo

Cestou na miesto som sa tešil z automatickej klimatizácie v aute, nastavil som požadovanú teplotu a vyrazil. Za chvíľu sa však celým interiérom začal rinúť kyslastý zápach. Grgovi smrdeli nohy, ale desne. Mohol som si vybrať, buď otvoriť okná a sálavé teplo asfaltu by dehydrovalo môj chabý organizmus ešte pred dosiahnutím cieľa. Alebo mierne pozmeniť známe príslovie na nový ekvivalent – Smrad ako v mojom aute ale aspoň chladno. Tak som slzil celú cestu klimatizované slzy.

Grga Pitič sa zresetoval ako sa patrí, na blato. Zaspal hneď vedľa bazénu, na priamom slnku. Ja som sa vyvaľoval na nafukovačke, popíjal pivo a sledoval ako Grgova tvarohová pleť získava najskôr ružovkastý, neskôr pekne prepálený odtieň. Vyzeral ako nemeckí turisti po prvom dovolenkovom dni pri mori. Nech sa spáli smradliak jeden. Slnko však nevnímal. Zobral som vedro, nabral chladnej, osviežujúcej vody a vychrstol ho Grgovi na chrbát. V duchu som sa uchechtával ako Grga vyskočí a začne nadávať len tak ako on vie. Zapracoval však Pavlovov reflex. Mokrý Grga začal plávať, kraula, priamo na betóne. Našťastie po pár tempách znovu zaspal.

Na druhý deň som skočil na blízke roľnícke družstvo a vybavil Grgovi kúpeľ v chladnej smotane. V šampanskom sa kúpe každý trtko čo sa hrá na snoba ale dovoliť si liečiť úpal v kadi smotany, tým sa pochváliť hocikto nemôže. Grga si stále myslí, že ruky si spálil na slnku do krvi, radšej som mu o jeho plaveckých schopnostiach nehovoril.