Tlstý zadok alebo strašná sila v nohách?

Predieral som sa k svojmu sedadlu pri okne, už obsadenéobtlstlým rakúskym šniclom. Zamával som mu palubným lístkom pred mastnýmimrožovskými fúzami a dožadoval sa uvoľnenia. Neochotne na mňa zagánil azamrmlal niečo otrasným dolnorakúskym dialektom, viditeľne sa mu nechcelo. Odletušky som si požičal profesionálny úsmev a milo sa mu prihovoril:
„Komisar Rex, Niki Lauda und Hermann Maier."
Vyvalil očiská, mrmlanie prešlo do urazeného tónu, čo boloale dôležitejšie pratal sa kade ľahšie.

Ulička úzka, chlapské brušiská objemné, stihol mi tým svojimvyraziť všetko čo som mal v rukách. Ako som sa pre rozsypané veci zohýnal,rifle mi spravili na riti vôbec nie decentné „Puk". Otvor sa vytvoril naozajveľkorysý, lebo aj z prvej rady sa ozvali pochvalné hlasy ohľadne farbymojej bielizne.

Celým letom so snoval plány ako sa čo najrýchlejšiea hlavne nenápadne prezlečiem hneď po vyzdvihnutí batožiny. Mal som toprešpekulované dokonale až na jeden malý, nepodstatný detail. Keďže som naletisko pribehol neskoro, mňa naložiť stihli ale moju batožinu už nie. To somsamozrejme vykomunikoval pri dvadsiatej prepážke a farbu mojich boxeriekpoznalo celé letisko. Pár japončíkov stihlo vytasiť foťáky, tak som znehybnela trochu im zapózoval. Mali z toho bohovú srandu.

Aby som nevyzeral ako sedlák s holou riťou, priamo na letisku som si kúpil nové rifle. V butikurenomovanej značky, cena rovnaká ako u nás. U nás sícev korunách a tam v eurách. Predavač mi prízvukoval dvojročnúzáruku platiacu v celej EÚ. Nekúp to za tie prachy a s tými garanciami

Kvôli krátkosti pobytu ma batožina nenasledovala ale čakalavo Viedni. S radosťou som sa pre ňu zohol, značkové džíny mi rachlina zadku s rovnakým zvukovým efektom ako tie z Miletičky. V tendeň som bol naostro.