Asi tridsiatnici. Mierne pri tele, zrejme neholdujú zdravému životnému štýlu. Vlastne by som si ich vôbec nevšímala, keby žena nemala ostrý, prenikavý hlas. A ten hlas hovorí po česky.
Medzi slovami zaznie slovo ROZVOD. Preto spozorniem.
Žena potláča slzy, muž čosi nezreteľne hovorí.
"No, daj si víno, opi sa trochu," podpichuje ho žena. Jej hlas prejde do irónie. "Keď si sa naposledy opil, aspoň bola s tebou sranda."
Muž polohlasne protestuje. Ich syn sa mrví, neprítomne prevracia v rukách autíčko.
"To mi nehovor, nehovor mi to," tvrdí žena. "Celý čas, ako sme tu, si si nás vôbec nevšímal, že Honzíku?" otočí sa na asi šesťročného syna.
Chlapec čosi zamrmle a opäť sa ďalej venuje svojej hre.
Pár sa odmlčí, sŕka kávu so šľahačkou, obaja pozerajú iným smerom, zahĺbení do myšlienok.
"No a predstav si, ona tam prišla na pohovor a vôbec sa nepripravila," po chvíli nevydrží žena to ticho.
"Ako nepripravila?" pýta sa muž.
"No... Vôbec si nič nezistila o tej firme."
"Mhm."
Žena čosi začne vysvetľovať, no hluk kaviarne prehluší všetky jej slová. Až kým sa zas nerozkričí: "Ty mi nehovor, že som blbá." V tvári celkom sčervenie.
"Ale nič také som nehovoril, len som povedal, že..." bráni sa muž.
"Ale povedal, povedal! Dobre som ťa počula, nemysli si!" oponuje žena. "To ma uráža, keď mi hovoríš, že som blbá. Ja nie som blbá!"
"Ale, ja som nič také nepovedal."
"A povedal! A vôbec, skončíme to. Ja pôjdem do Kladna a ty do Brna. A ty Honzíku, pôjdeš s otcom, že?"
Chlapec zdvihne zrak a pozerá na matku.
"Pýtam sa, či chceš bývať s ockom?" žena zdvihne prst.
Chlapec pokrčí plecami. Vyzerá, akoby túto otázku počul už viackrát.
"Dobre, zaplať, ja idem na záchod," obráti sa zrazu žena na muža a odkráča.
Muž zaplatí kreditkou, žena sa vráti a ešte dopije kávu. Syn medzitým vybehne von a nakúka na rodičov cez výklad kaviarne. Otec naňho spraví grimasu, čo chlapca rozosmeje.
"To je presné, to je jediné, čo vieš," osopí sa žena na manžela. Naraz sa zdvihnú, akoby im niekto dal neviditeľný povel.
Ešte vidím, že kráčajú popred výklad vedľa seba, akoby sa nič nestalo. Akoby slovo ROZVOD ani nezaznelo.
Aké ponaučenie vyplýva z tohto príbehu?
V zahraničí sa nikdy nespoliehajte na to, že vám nikto naokolo nerozumie.
A nepoužívajte slovo ROZVOD nadarmo. Ak ho raz vypustíte z úst, je to ako džin vypustený z fľaše.
Po chvíli prichádza iná dvojica približne v rovnakom veku, tiež so synom. Podľa nemčiny asi miestni,upravení, štíhli. Usmievajú sa, chlapec ďobe do mobilu.
Usádzajú sa do uvoľnených kresielok po českej rodine.
Muž sa tiež začne hrať s mobilom, objedná si víno. Nakoniec si mobil vytiahne aj žena.
Pri vedľajšom stole zavládne hlboké ticho a nehybnosť, ak nerátam pohyb ukazovákom po displejoch. Tu zrejme nijaká hádka nehrozí. Ibaže by si vymieňali názory cez mobil.
