Vianoce prvý alebo posledný raz?

Lebo už nie je ani naša záhrada, ani náš dom, kde sme prežili 54 Vianoc. Prvý raz mama neupiekla ani jeden koláč, hoci kedysi sme ich jedli ešte dlho aj v novom roku. Neboli už ani žerbo rezy, na ktorých si tak veľmi zakladala, ani makovníky podľa starého rodinného receptu. Medovníky, u nás nazývané mädonýky, napiekla Johanka. Prvý raz nám namiesto darčekov navešala na stromček peniaze v obálkach. Prvý raz sa už nemohla ísť von ani prejsť, nieto ešte zájsť do obchodu. Prvý raz si išla po štedrej večeri unavená ľahnúť a prvý raz stratila balans a spadla tak, že sme toho boli svedkami. Prvý raz som ju videla na štyroch, ako sa snaží vyškriabať na posteľ vlastnými silami a tváriť sa, že sa vlastne nič nestalo. Že ju nič nebolí. Len aby nám nepokazila Vianoce.
Prvý raz som v tieto Vianoce vyrobila dusno namiesto moje mamy ja. Ja som sa naštvala, že všetko chystám, umývam, odkladám, upratujem, kým zvyšok rodiny si hovie s darčekmi na pohovke. Presne ako kedysi mama. Naopak, tentoraz – a vlastne už posledné roky - nás mama zahŕňala láskou. Dávala nám najavo, že každá chvíľa prežitá s nami je pre ňu najväčším darčekom. Dúfam, že to všetko v tieto Vianoce bolo prvý, a nie posledný raz.