Silvestrovská úvaha: čo vlastne oslavujeme?

  Mestá sa majú na čo tešiť, hlavne sídliská. Rachot od rána, ak nie skôr, kde-tu vypálená záclona, ak nie aj celý byt. Zjašení domáci zvierací miláčikovia, ktorí nevedia, kam sa schovať. Námestie pokryté črepinami rozbitých fliaš, zopár ľudí pre alkohol v nemocniciach, hasuču v pohotovosti... Ak dá TV nejaké zábery, na niektorých uvidíme doslova skupiny šialencov - tancujúcich, vlastne už tackajúcich sa ľudí s fľašami v rukách, petardami... Predsa Silvester treba osláviť. A vlastne - čo treba na Silvestra oslavovať? Keby ešte tak zamyslieť sa nad tým, čo sme dobrého a čo zlého urobili a akoby sa to zlé dalo napraviť... Viacerí sa zrejme pohoršia - veď Silvestra oslavuje celý svet, plné sú námestia v Londýne a či v New Yorku. A keď sme sa už tak priblížili Západu... Žiaľ, približujeme sa mu predovšetkým len v tom horšom a v cenách tovaru. V tom lepšom si príklad neberieme. A v platoch už vôbec nie. Pred silvestrovskou polnocou sa mestá otriasajú od výbuchov (napr. v Kežmarku sa len zázrakom nechytili šindľové strechy na historickom námestí) a že občas niekomu niečo výbušnina odtrhne, to nás nezaujíma, my sme určite šikovnejší! Vedenie miest vyhodí na občerstvovacie stánky nemalé peniaze – ľudu sa predsa treba zapáčiť, aby svojich prdstaviteľov zvolil aj na budúce volebné obdobie. Je predsa Silvester, oslavujeme!V niektorých podtatranských obciach i mestách sa ujal pekný zvyk - pred polnocou sa ľudia zhromaždia pri kostole, presne o polnoci sa rozozvučia zvony, zaznejú nábožné piesne, kňaz sa pomodlí a ľud v mene Božom vstúpi do Nového roku. Bez prípitkov, bez petárd, bez patričného chaosu. A bez vyhodených miliónov, ktoré by sa dali určite využiť inak ako na ľudovú zábavu. Ako vidieť, sme stále bohatý národ. Len v bohatstve ducha stále viac upadáme...