Oháňame sa kultúrnosťou národa. Dokonca ešte aj vlastenectvom. Ale keď totakto pôjde ďalej, už aj tá kultúra zapadne prachom. Základ vzdelávania -všeobecného i odborného - spočíva v knihách. Ich ceny sú príliš vysoké. A v každommeste nie sú antikvariáty, kde sa dá ešte všeličo solídne pokúpiť.
Kniha takmer pod 300 korún nejde. Trháky stoja viacnásobky (a mnohé stoja- ako sa kedysi u nás hovorilo - za bago). V našej spišskej oblastinám platy sotva stačia na prežitie - a ak niekto hovorí o 20 000priemernom plate, môžeme sa len uškrnúť a poklopať si po čele. Odôchodkoch ani nepíšem. A čo nezamestnaní rodičia, ktorých deti potrebujúnejakú - tú knihu? Hádam prestanú jesť? Že máme v každom meste a väčšej obci knižnice? Tie sotva prežívajú,peňažné dotácie na nákup kníh stále klesajú. Niektoré štáty - pokiaľ viem napr.Maďarsko - nedávajú na knihy žiadnu daň, alebo veľmi nízku. Prečo to musímerobiť práve my? Či sa považujeme sa za takých vysokovzdelaných?
Už počujem námietku: a či sú tie knihy až také dôležité? Isteže, súrôzne. Na jednej strane brakové, limonádové, horrorové - a napodiv, tie práveidú. Na druhej strane hodnotná klasika a čiastočne aj odborné veci stoja. Akvychádzajú dva diely Kroniky Slovenska na takmer 3 000 korún, kto si to môže"len tak" dovoliť? A tí, ktorí si to môžu, tých zase literatúra vôbec nezajíma.
Začarovaný kruh? Nie. Len málo zdravého rozumu u tých, ktorí už nevedeli,čo so svojimi majetkami a peniazmi robiť, zato sa snažili o to, aby si tí druhíčím viac museli uťahovať opasky. Avšak ani to večne nemôže trvať. Dúfajme.
