EKUMENIZMUS - A ČO ĎALEJ?

 Možno, že slovník cudzích slov by mal svoje vysvetlenie upraviť takto:   “Ekumenizmus je hnutie protestantských cirkví, ktoré chce priviesť všetky cirkvi sveta k úzkej spolupráci." To by už totiž bolo reálnejšie.   Príklad? Pred viacerými rokmi horel v Tatranskej Lomnici evanjelický kostolík. Pri jeho záchrane pomáhali katolíci na čele so svojím kňazom a hneď ponúkli svojim spolubratom pomoc - môžu používať ich kostol, dokedy budú potrebovať. A stalo sa. V Kežmarku katolícka obec počas opravy svojho kostola chodila do evanjelického (pochvaľovali si: konečne je pre všetkých dosť miesta...) a prispela nemalou sumou na opravu miestneho dreveného artikulárneho kostola. Našli sa síce evanjelici, ktorí za to svojmu farárovi vynadali a katolíci, ktorí prah luteránskeho kostola neprekročili, ale "psy štekajú a karavána ide ďalej". Ešte nedávno kežmarský evanjelický kostol používajú aj gréckokatolíci – už teraz majú vlastný stánok a tak isto prispeli evanjelikom na opravu ich kostola. Pre zmenu miestni evanjelici i rímskokatolíci urobili zbierku na stavbu gréckokatolíckeho kostola.   Stáva sa pekným zvykom, že sa vo viacerých slovenských mestách i obciach robia bez bombastickej "reklamy" ekumenické stretnutia, spoločné bohoslužby a tak sa navzájom protikladné konfesie lepšie spoznávajú. Na "centrálnych”   ekumenických bohoslužbách, ktoré neraz vysiela aj TV, sa priateľstvo medzi rôznymi vierovyznaniami priam demonštruje. Niekedy mi to však pripadá, akoby to všetko bolo len navonok. Stalo sa totiž i to, že členovia istej cirkvi odmietli požičať kostol tým druhým, lebo vraj by z neho nakoniec neodišli a by ho zašpinili... Alebo že istý kaplán žiadal evanjelického farára, aby sa ospravedlnil za článok dr. Martina Luthera, ktorý uverejnil v cirkevnom bulletine. Ale i to je pravda, že pre mnohých je kresťanstvo len nálepkou.    - Bolo by to krásne, keby sme všetci boli zase jedno", - povedala mi jedna cirkevníčka z "tej druhej strany".   Ale veď my sme predsa stále to "jedno"! Máme jedného a toho istého Pastiera. Len si to nevieme (a či nechceme?) uvedomiť. Keď som sa raz pýtala známeho, ktorý patrí k Cirkvi adventistov siedmeho dňa, čím sa vlastne odlišujeme, dal mi takúto - pre mňa zahanbujúcu - odpoveď: - Nehľadajme to, čo nás odlišuje. Hľadajme len to, čo nás spája.  A v tejto odpovedi vlastne spočíva celý význam ekumenického spolužitia všetkých cirkví.