Tu zrazu povstal hluk, nebo sa vyjasnilo a s veľkým plamenným mečom anjel sa postavil na zem. I zľakol sa ľud bázňou velikou. Ale anjel riekol: - Nebojte sa, veď zvestujem vám radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa nám dnes Spasiteľ! A hneď s anjelmi zjavilo sa množstvo rytierstva nebeského, ktoré volalo: - Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! Vytiahol ľud v prúdoch do zeme zasľúbenej, aby sa presvedčil o pravde, ktorú anjel zvestoval. A hľa, pod holým nebom, kde zastala hviezda, boli jasličky. Kľakli národy na kolená a vďaku vzdávali Bohu za zázrak. Pristúpil k jasličkám zarastený čierny vojak, ešte mu na šatách nezaschlo blato, do ktorého sa hodil, aby ho nezasiahla nepriateľská guľka. Povedal: - Doniesol som Ti, Ježiško, do daru svoju pušku. Ja viem, že to nie je vzácny dar, ale keby Ti každý dal pušku, ktorou musí zabíjať, bol by na zemi večný pokoj. Pristúpil k jasličkám mocný kráľ a v rukách niesol ťažkú zlatú korunu. - Vezmi si, Ježiško, moju korunu. Odteraz bude patriť iba Tebe. Keď si raz každý panovník zloží pred Tebou svoju korunu, budú si na zemi všetci ľudia rovní. Pristúpil k jasličkám starý žobrák a položil k nim svoj ošúchaný klobúk. - Tu máš, Ježiško, môj klobúk. Mám v ňom niekoľko mincí, čo mi dnes dali dobrí ľudia. Vieš, keby Ti každý položil k nohám svoje bohatstvo, nebolo by na zemi ľudí chudobných a bohatých. Pristúpil k jasličkám mladý muž s barlami a položil ich na zem: - Ja Ti dám, Ježiško, svoje barly. Keď si prišiel, dobre viem: slepí budú znova vidieť, hluchí počuť a chromí chodiť. A nemusia to byť práve len slepí, hluchí a chromí. Pristúpil k jasličkám človek s nezlomeným pohľadom a priložil k darom železá zo svojich rúk. - Vezmi si, Ježiško, moje okovy. Dnes som ich konečne zlomil. Keby Ti všetci, čo majú ruky spútané, mohli darovať svoje putá, nebolo by dnes ľudí neslobodných, ani takých, čo druhým berú slobodu. Pristúpilo k jasličkám mladé dievča a vložilo do nich svoje srdce. - Darujem Ti Ježiško jediné, čo mám: svoje čisté srdce. Keby Ti každý mohol takto odhaliť svoje srdce a darovať Ti ho, panovala by na svete iba vzájomná láska. Pristúpil k jasličkám posledný človek a zložil k ostatným darom svoj ťažký ľudský kríž. - Vezmi si, Ježiško, tento ľudský kríž, ktorý pochádza zo stromu ľudskej nelásky, nenávisti, nešťastia, neslobody, biedy a zloby. Poťažkaj ho a povedz: ostaneš aj tak medzi nami? Myslíš, že tento hriešny svet môže byť ešte spasený? Hrobové ticho povstalo medzi ľudom. No dieťa v jasličkách sa usmialo a anjeli silnejšie zatrúbili na svojich surmitách. A my, čo sme tam stáli v miliónových davoch, sme nemohli uveriť, že zázraky sa dejú aj začiatkom 21. storočia. Keď sme sa rozchádzali domov už bez pušiek, bez kráľovských korún, bez žobráckych klobúkov, bez drevených barlí, bez falošných sŕdc - ešte stále - hoci sme už boli blízko svojich domovov - sme počuli spev anjelov: - Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle...
A vtedy sme si uvedomili, že Vianoce sa čím viac - tým viac k nám približujú...
