Zbohom, literatúra? II.

Každéobdobie totiž urobilo škrt do literatúry. Niektorí autori zaseperfektne dokázali prevracať kabáty a vždy boli dobrí. Pravdupovediac,viacerí na to doplatili. Na druhej strane ak chcel získať vynikajúci (askutočne vynikajúci, dnes už nebohý) autor titul zaslúžilého umelca,musel vstúpiť do komunistickej strany. Národným umelcom sa mohol staťlen ten, kto spĺňal kritériá onej doby. Príklad Vojtech Mihálik. Napr.jeho Apassionata je vynikajúca. Avšak pre angažovanosť v minulom obdobíbol po roku 1989 takrečeno odsunutý nabok. Mala som rozhovor vregionálnom rozhlase a dostali sme sa práve k tejto téme. Ani onnedovolil mnohým publikovať! - poúčali ma. No dobre - vravím - a mymusíme byť tiež takí sprostí ako tí pred nami?Čozas bolo v tomto období plus, to bolo vydávanie a distribúcia kníh (ahlavne ceny, nad ktorými sa len usmievame - ak kniha stála 40 korún,bola už veľmi drahá), i keď všetko sa ani zďaleka vydávať nemohlo akaždú knihu museli odobriť viacerí lektori. Dosť sa zaznával napr.historický román.Dnesmôžeme písať i vydávať všetko. Ak máme peniaze, samozrejme. Pretoževydanie solídnej knihy sa ráta pomaly už na státisíce. Mnohévydavateľstvá uprednostňujú komerčné texty. Osobne považujem veciSteelovej a jej podobných za neskutočné limonády - ale práve tie idú adobre sa čítajú. Možno odreagovanie od krutej reality? Potrebujeme sioddýchnuť, znie odpoveď. I to možno, ale ja by som sa radšej z každejknihy niečomu priučila. (Vidieť, že som vychovaná socialistickýmrealizmom...)Dostalasom do rúk knižočku našich blogistov Jaroslavy Smejkalovej a GerhardaHámora pod názvom Adam + Eva alebo kde sa poézia snúbi sa fotografiou.Perfektné verše, perfektné foto. Zatiaľ vyšli len ukážkové knihy. Jeich žiaľ len niekoľko. Na vydanie viacerých niet peňazí a dvajakežmarskí gymnazisti kapitál na to nemajú. Možno niečo pomôže mesto.Uvidíme. Mňanajviac teší to, že títo mladí robia „normálnu" a čistú literatúru beznásilia, porno a bez všetkých atribútov, ktoré sa v tejto dobe takpreferujú... Držte im palce!