Ach, tá mládež... pred 50 rokmi III. - alebo spomienka

Druháhodina: ruština. Opakovanie všetkých skloňovaní podstatných mien. Akosa uliať? Minule sa cez ruštinu fotila celá trieda na maturitné tablo,lenže dnes... Profesor vchádza a každý žiak má malú dušičku. - Domáce úlohy, prosím! Profesor vezme Igorov zošit a zdúpnie. V zošite je obálka, v nej list či fotografia? V zošite ruskej gramatiky? Éto nevazmóžna!Buchotdo dvier. Dvere v XI. A sú špeciálne. Namiesto jednej spojenej kľučkysú z nej dve polovice. Používa sa len tá, ktorá trčí zdnuka.Ruštinár odkladá obálku na stôl a vychádza na chodbu.- Koho máš na tej fotke? - vypytuje sa trieda.-Nuž koho... - bledne Igor. Zúfale hľadí: obálka je síce na stole, alekaždú chvíľu môže vojsť ruštinár. Netrúfa si ísť po fotku.Apredsa je niekto smelší ako Igor. Dievča z prvej lavice. Jeden krok,druhý, tretí... fotka je z obálky von a namiesto nej je tam druhá. Taká zlyžiarskeho zájazdu, ktorá bola náhodou naporúdzi. Dielo je dokonané,profesor sa môže vrátiť. Aj sa vracia a rovno k stolu. Otvára obálku,vyťahuje fotku... a milo prekvapený jej obsahom ju vracia Igorovi. Aleraziu na podstatné mená si neodpustí.Tretiahodina je fyzika. Po nej veľká prestávka a profesor vyháňa žiakov nachodbu, aby si v tom zvírenom prachu vyvetrali pľúca. Vyhreší ajtýždenníčky, že neumyli dobre tabuľu od kriedy. Netuší, že medzitýmzmizla z dvier funkčná polovica kľučky. Nachodbe od smiechu sa zvíjajúca masa žiakov oblieha dvere XI. A, spozaktorých počuť zúfalý buchot. Keď sa dvere konečne vyrazia, vidírozzúrený fyzikár len zástup slušne a nevinne sa prechádzajúcichštudentov s učebnicami v rukách.Poslednédve hodiny bola slovenčina a chémia. Medzi nimi sa cez prestávkuodohral medzitriedny minifutbal, Števo si roztrhal nohavice nanajháklivejšom mieste, na chémiu sme prišlo neskôr, ale nebol tam anivyučujúci. Po poslednej hodine všetci rýchlo odišli, aby si niektonezmyslel mať hodinu nadplán. Lebo i to sa stávalo.Opol tretej začala triedna schôdzka. Triedny neprišiel, predsedníčkutriedy nikto nepočúval, tá nahnevaná odišla a nakoniec sa dievčatápovadili s chlapcami. Tí si z toho nič nerobili, demonštratívne odišlia posledný ešte stačil vytiahnuť kľučku a zavrieť celú dievčenskúspoločnosť. Nasledoval hrozný vresk, ale tá, čo sa "ukázala" na ruštinea tá, čo zavrela fyzikára, tá istá dokázala efektným kopom vyraziťdvere.Na počudovanie všetkých bola na druhý deň vo dverách XI. A úplne nová pekná lesklá kľučka, ktorá sa nedala rozobrať. A tých príbehov by bolo ešte oveľa viac... Nie,viac si do školských lavíc nesadneme. Budú tam sedieť tí mladí amladší... lenže aj tí budú takí istí ako sme boli my: klasicky budúodpisovať úlohy, vymknú profesora z triedy, kde - tu sa vzbúria...Ale taký je už študentský život. Nenávratne krásny. „Dievča" z prvej lavice