Jeden sa nabaľuje, druhý ešte viac a tretí je na hranici biedy. Tých hore to samozrejme nezaujíma. Sú dosť prachatí - majú lietadielka, jachty, supervily... Pár desiatok miliónov je pre nich maličkosť.
Bola u nás známa. Obe deti má vonku. Teda už mládežníkov. Obaja vysokoškoláci. Skončení. Miesto pre nich? Hm. Niekde chcú párročnú prax, inde si vyberú svojich. Výberové konania sú na smiech. Tak sa mladí pobrali von. On robil pokútnu prácu - len šesť hodín, ale zarobil za mesiac vyše tisíc euro. Ona robí v pizzerii, má viac. Obaja si chceli doma kúpiť byt. Ale keď počuli o cenách, kde lietajú milióny, sklapli. Že sa domov radšej nevrátia a založia si nový život v zahraničí. Nie sú sami. Utekajú zdravotné sestry, lekári atď., pretože sú vonku oveľa lepšie hodnotení.
Čo keby tí hore namiesto hádok a nadávania si konečne uvedomili, že mladí a kvalifikovaní ľudia stále viac a viac utekajú za hranice. Že práca ľudí na Slovensku je poväčšine hodnotená doslova "pod psa".
Snáď sa Slovák nevyrovná zahraničným mozgom? Zrejme podľa tých hore nie. A možno alebo určite ich to ani nezaujíma. Prednejšia je vlastná košeľa.
