Neviem, kedy začali svetoznáme brazílske karnevaly. Ale u nás,v Kežmarku a na Spiši, sa robili už najmenej pred 300 rokmi.
Keď sa v minulosti začínal fašiangový čas, ožil celý Spiš rôznymialegorickými sprievodmi, krstami učňov za tovarišov a vyvádzaním maškár.Fašiangy prebiehali v réžii cechov. Pracovná doba cez fašiangy bola v Kežmarkuveľmi divná, lebo sa uvádza, že sa na námestí tancovalo cez deň i noc a dokoncapočas celých fašiangov s výnimkou piatkov. Domnievame sa však, že šlo len oposledný fašiangový týždeň. Od obeda do súmraku mohli tancovať aj deti, potombola prestávka na večeru, na to trubači pred herbergom - nocľahárňouvandrujúcich tovarišov zatrúbili signál, že tanec pokračuje a ten trval až dopolnoci.
Počas celých fašiangov prebiehali alegorické sprievody cechov. Napríklad u kožušníkov ako prvý nieslicechový znak, za ním šla muzika, zložená z píšťal a bubnov. Za muzikou kráčalšašo a za ním uhorský jazdec s tasenou šabľou. Tento jazdec bol spoloviceatrapou - nemal totiž živého koňa, ale koňa predstavovalo drevené koryto, ktorémalo vyrezaný otvor pre telo jazdca. Jazdec vstúpil do otvoru, koryto pripevnilo seba a prikryl rôznymi kožušinami. Kráčal na vlastných nohách, k bokom malvšak pripevnené handrové nohy v čižmách a ostrôžkach. Na prednej časti korytabola pribitá drevená konská hlava, vzadu zase chvost. Bol to komický obraz - dopolpása bol jazdec normálnej výšky, od polpása trpazlík. Za ním šli tovariši snosidlami, kde bola na kožušinách položená cechová truhlica. Sprevádzali juštyria tovariši, preoblečení za Turkov alebo černochov, v rukách mali tasenéšable, na ich hrotoch bol napichnutý citrón. Tanečným krokom ich nasledovalcelý cech.
Na čele sprievodu cechu gombikárov šiel obrnenec, v ruke kopija. Za nímkráčajú trubači a bubeníci. Za muzikou ide tovariš v grófskom obleku, v rukepozlátená palica, za ním dvaja fúzači - jeden s bielymi, druhý s čiernymifúzmi, v rukách tasené šable. Za nimi kráčajú alegórie ročných období: Jar -učeň so zelenou papierovou zástavkou, odetý v dlhej bielej košeli, za ním idúdvaja tovariši v zelených šatách s vypučanými kvetmi. Leto - učeň v bielejkošeli so žltou zástavkou, za ním dvaja tovariši v žltom oblečení s pšeničnýmiklasmi v rukách. Jeseň - učeň v bielejkošeli s červenou zástavkou, za ním dvaja tovariši v červenom nesú veľkúhrušku. Zima - učeň v tmavomodrom odeve nesie tmavomodrú zástavku, popísanúvšelijakými nezrozumiteľnými znakmi, ďalší v tmavomodrom šate drží papierovúsviečku, nasleduje ho tovariš, preoblečený za ženu celú v čiernom - čiernakapucňa, plášť, rukavice. Po alegóriách idú dvaja obrnenci, za nimi dvaja učni,preoblečení za anjelov - nesú veľký veniec, na ktorom je znak gombikárskehocechu.
Kežmarskí debnárski tovariši boli odetí v bielom šate, ozdobenípestrofarebnými stuhami, v rukách mali kovové alebo drevené obruče, na ktorýchstáli poháre, naplnené vínom. Debnári točili obruče nad hlavami, pričom impoháre nespadli. Pri muzike poháre sňali a ich obsah vypili "na ex".
Pokus o renesanciu týchto maškarných pochodov dopadol na 4-.Nadšenci síce boli, ale pani Zima bola proti: práve v tie dni bolou nás po celý deň -20o.
