V deň krstu mäsiarov nosili po celom meste tovariši učňov obkročmosediacich sa tyčiach ako na koni a tí rozhadzovali do obecenstva sušené slivky,pomiešané s uhlíkmi. Kto nepostrehol rozdiel, prišiel o zuby. Zatiaľ ďalšítovariši prigúľali pred dom cechmajstra dva sudy, do ktorých naliali ľadovúvodu. V jednom sude bola čistá voda, druhý sa znečistil odpadkami zo zabíjačieka obsahov čriev zabitých zvierat. Učni boli oblečení do tenkých ľanovýchkošieľ, ale tie aj tak nič neboli platné. Na pokyn cechmajstra boli učniponorení dolu hlavami trikrát do špinavej a trikrát do čistej vody, abysymbolicky zmyli zo seba prach učňovských rokov. Otužilí mládenci si z kúpeľanič nerobili, vodu z kadí prskali na okolostojacich a keď vyskočili zo suda, domalej krhlice nabrali práve tú špinavú vodu a pustili sa do naháňačky aoblievačky obecenstva. Dievčatá pišťali, ale neutekali. Dostať dávku smradľavejvody bola totiž pre nich česť...
Krst garbiarskych učňov hraničil s nebezpečenstvom života. Učni muselivyliezť na strechu domu - remeselnícke domy boli poväčšine poschodové - zostrechy sa presunuli na odkvapovú rúru, ktorá vyčnievala hlboko do ulice. Podrúrou už stáli štyria silní garbiarski tovariši, ktorí držali v rukách veľkúvypracovanú volskú kožu, na ktorú musel garbiarsky učeň zoskočiť, aby postúpildo "stavu tovarišského". Po zoskoku ho ešte párkrát tovariši vyhodilido vzduchu, takže skákal ako na trampolíne. Ak nedajbože skočil vedľa, krst sauž nekonal...
Symbolický krst rybárskeho učňa za tovariša nie je veľmi presne určený.Podľa jednej verzie spočíval v šikovnosti učňa. Nádejný adept za tovariša muselso zaviazanými očami chytiť podberákom rybu v sude, ktorá plávala medzi rôznymharaburdím. Podľa druhej verzie sa spomína ako krst aj ľadový kúpeľ -novopečeného tovariša hodili jednoducho do rieky a v prípade Kežmarku je možné,že aj do mestských priekop pred opevnením, kde plávali ryby, pretože priekopyboli napojené na priamo na rieky.
Počas fašiangov vystupovali so svojimi zvykmi aj kováčski tovariši, resp.učni. Dvaja tovariši sa odeli do náprsných pancierov - kyrysov a postaviliproti sebe s halapartňami alebo sekerami a snažili sa jeden z druhého pancierzhodiť. V druhom prípade sa snažili halapartňami udierať tak, aby sa ich hrotskĺzol protivníkovi popod pazuchy. Snahou bolo aj zhodiť súpera ako prvého nazem. Tie isté pravidlá mal aj súboj s kopijami alebo palicami. Ba dokonca sa snimi bojovalo aj naraz - v jednej ruke kopija, v druhej palica. palica malazlomiť súperovu kopiju, kopijou sa mal zasiahnuť súper. Obmenou bol súboj nakoňoch, kde sa jeden druhého dlhou palicou snažil vyhodiť zo sedla a pripomínaltakto staré rytierske turnaje.
Na záver fašiangov pripravili mäsiarski tovariši drastickú husiu jazdu.Dvaja tovariši mali rukách vysoké palice, spojené povrazom. Každý šiel naopačnú stranu ulice. Cez ulicu našpanovali povraz, v ktorého strede bolipriviazané dve živé husi. Na neosedlaných koňoch prišiel sprievod, na čele šlitrubači, potom nosiči cien pre víťazov (ako ceny slúžili hodvábne šatky istrieborný príbor) a za nimi šli jednotlivo alebo v pároch súťažiaci - tovarišialebo mladí majstri všetkých kežmarských cechov. V prvom nájazde pod povraz sausilovali dlaňami zabiť úbohých vtákov alebo im vykrútiť krk. Potom nasledovalďalší nájazd. Vyhral ten, kto odtrhol husi hlavu alebo z nej najväčší kus. Keďsa jeden pár husí roztrhal, vymenili ho ďalším.
Čím sa definitívne končili spišské fašiangy, nevedno. Pravdepodobnebujarým tancom, ktorý prestal úderom dvanástej hodiny – o polnoci.
