Dnes sa veľmi často skloňujú slová priateľ, priateľka, priateľstvo. Ale pôvodný zmysel týchto slov sa akoby vytratil. Napríklad namiesto stáleho vzťahu žijú mnohí mladí ľudia vedľa seba len “v priateľstve”, pretože dnes nie je móda žiť v manželstve. Plné sú toho noviny, časopisy – ba už aj v titulkoch čelných strán čítame: tá a tá ”spevácka hviezda” prehovorila po prvýkrát o svojich mužoch... A mládež má pred sebou skutočne zvláštny vzor “priateľstva”, ktoré má ďaleko od morálky.
Dnes evidujeme viacero druhov priateľstiev. (Naozaj priateľstiev?) Zamyslime sa aspoň nad niektorými:
Prvé detské priateľstva “na život a na smrť” – na jednej strane vyhlasovanie typu: ja sa hrám len s tebou alebo ja sa s tebou sa nehrám. Neraz zasiahnu aj rodičia a povedia: s týmto chlapcom sa nekamaráť, lebo jeho otec pije alebo s hentým dievčaťom sa nemáš čo hrať, lebo jeho mama je len predavačka a my sme inžinieri.
Priateľstvá skutočne opravdivé. Sú veľmi vzácne - vládnu medzi ľuďmi, ktorí ešte vedia tomu druhému pomôcť i v tých chvíľach, keď už iní na nich zanevreli. Ešte stále si uvedomujú to biblické “Neodopieraj dobrodenie tomu, kto ho potrebuje, ak je v tvojej moci učiniť to.”
Priateľstva z vypočítavosti. Nadbiehame druhému, aby sme niečo z neho mali, aby pre nás vykonal to alebo ono. A keď vidíme, že osoh z neho už nebude žiadny, takticky sa stiahneme. Že by sme sa mu mohli niečím odplatiť? Ach jaj! A načo? Nech je rád, že pre nás čosi urobil, no nie? Skutočne stará ľudová múdrosť neklame: “Priateľstvo, ktoré mohlo prestať, nikdy nebolo priateľstvom.”
Priateľstvá z donútenia. Keď sa inak nedá. Keď jeden vie o druhom viac než má a drží ho pri sebe akoby na obojku.
Priateľstvá navonok úprimné. Mnohokrát však do nich zasiahnu tzv. “tretí”, a to iba preto, že závidia tým dvom, lebo si rozumejú. Niekedy stačí využiť situáciu, keď jeden nemôže vyhovieť tomu druhému preto, že má naozaj na to vážnu príčinu. A vtedy príde ten tretí a podpichne: vidíš! Ten tvoj skutočný priateľ nemá pre teba čas. Začnú vzájomné osočovania, ohovárania a je po niekdajšom priateľstve. A ten tretí sa spokojne smeje. Dosiahol, čo chcel. Akýsi mudrc povedal: “Priateľstvo je ako zlatá niť – keď sa pretrhne, dá sa síce zviazať, ale uzly ostanú naveky..” Všetko by sa vlastne dalo urovnať podľa biblického “Nenávisť vyvoláva rozbroje, ale láska prikrýva všetky priestupky.” (Pr. 10, 12). Lenže k tej láske sa “nezníži” ani poškodený, ani ten druhý... Nuž teda – k akému typu priateľov sa zaraďujeme my?
