Na tento deň sa tešili hlavne dievčatá. Pri zvonení na polnočnú omšu utekali do drevárne, brali naslepo náruč dreva. Ak bol počet polienok párny, do roka sa mali vydať. Ak bol nepárny, s výdajom museli čakať. Tak isto sa dával pozor na štekot psov a grúlenie prasiat – z ktorej strany ich bolo počuť, tým smerom sa mali dievčatá vydať. (Ale čo, ak sa psy a svine pomýlili?)
Na Štedrý večer o polnoci sa mali zjavovať bosorky – hlavne v decembri boli veľmi aktívne. Na dedinách bolo zvykom plieskanie bičom ako aj trúbenie – to všetko malo odohnať strigy a tento akt umocňovalo aj spievanie nábožných piesní. V ten čas boli domy i maštale starostlivo uzavreté, pred dvere domáci postavili metlu alebo na dvere posvätenou kriedou nakreslili pentagram – päťcípu hviezdu. Našli sa však aj takí, ktorí o polnoci nešli do kostola, ale s "protibosorčími" pomôckami – posvätenou kriedou, ostružlinami, konárikmi – sa vybrali na krížne cesty. Kriedou urobili okolo seba kruh a vykrikovali (toto sa robilo hlavne na Spiši): "Striga, striga, veľmi sa mi páči, keď vás naraz vidím a vašim čarom verím!" Strigy mohol vidieť aj ten, kto si pri zhotovovaní stolčeka od Lucie po Štedrý večer nechal ostružliny, tie na krížnych cestách zapálil a k jeho ohňu sa prišli strigy zohrievať. Cez otvor stolčeka – šamlíka bolo možné cez polnočnú omšu vidieť strigy – v istej severoslovenskej kronike sa píše, že r. 1975 nejaký muž zbadal cez otvor stolčeka strigu – svoju svokru, tak ju po návrate domov pre istotu zmlátil.
Podľa Štedrého večera sa predpovedalo aj počasie budúceho roka. Ak bol temný, rok mal byť neúrodný. Jasný večer veštil plné stodoly. Ak boli Vianoce zelené, Veľká noc bola istotne biela. Ak bolo na oblohe plno hviezd, mal byť dobrý rok pre podsýpanie hydiny. Počasie budúceho roka sa v tento deň "overovalo" aj cibuľovými šupami. Na stôl sa položilo 12 cibuľových šúp, symbolizujúcich mesiace budúceho roka. Do každej sa nasypalo trochu soli. Po polnoci sa kontrolovali – ktorá bola vlhká, znamenala daždivý mesiac, suchá šupka predpovedala pekný čas.
Čas od skončenia polnočnej omše - teda už od prvého vianočného sviatku až po Tri krále - znamenal obdobie zvýšenej aktivity bosoriek, ale aj "sťahovania sa" duší a iných tajomných mocností, ktoré robili neplechu. Moc strácali iba pri večernom zvonení. Ale aj tak sa bolo treba v tieto dni vystríhať viacerých vecí – napr. sa nesmelo priasť. V prvý sviatok vianočný sa zásadne nechodilo na návštevy, rodina mala ostať pospolu. Zabávať sa začalo na druhý sviatok – v deň sv. Štefana (tiež logika – umučenie a zábavy!), vtedy sa na dedinách hrávali aj divadlá. V tomto období začali chodiť koledníci s betlehemom – ich „výpravy“ a celkove vianočné zvyky sa končili na Tri krále.
