2.Wszystko co kocham (Všetko, čo milujem)
Pri filmoch z nedávnej histórie tej východnejšej časti Európy sa ani nedá čerpať z iného, ako z dopadov komunistického režimu. Je to vďačný námet pre filmové zvraty a trpké osudy hlavných hrdinov. A nemyslím to ironicky. Áno, pcháme to do všetkých filmov, od Rebelov, cez Muziku až po Kawasakiho růži , ale nuž nedá mi, stále je to lepšie, ako keď dobrí Američania bojujú proti zlým, zlým agentom bývalého Sovietskeho zväzu a Angie Jolie je vlastne blonďatá malá Ruska...
Ale späť k filmu. Mladý Janek dospieva začiatkom osemdesiatych rokov na severe Poľska a objavuje spolu s kamarátmi lásku k hudbe, dievčaťu a čelí problémom rozpoltenej politickej scény a ruskej expanzii smerom na Poľsko. Klasický scenár mladej lásky obyčajných, ktorej sa do cesty stavajú rozhodnutia tých veľkých. Vedieť ako film skončí, neznamená neužiť si ho, a takto to bolo aj v tomto prípade. Zápletka nebola ničím výnimočná, vo filme sa objavilo niekoľko povinných klišé, napriek tomu sa na film pozeralo veľmi dobre vďaka skvelým obrazom, vtipným odľahčeným dialógom, nadhľadu, a veľmi šikovne zohratej hereckej partii.
Taktiež veľmi odporúčam: http://www.youtube.com/watch?v=VZCwzxiXEpc
3.Стиляги (Chuligáni)
Ruský muzikál. Veľmi nezvyčajné, ale dobré. V akom období sa odohráva, snáď ani nemusím vysvetľovať, už som sa vyjadrovala vyššie. Opäť jednoduchý príbeh. Mladý Mels je úspešný študent a poslušné dieťa Matičky Rusi v sivej rovnošate. Oproti nemu skupinka farebných, pásikavých šialencov milujúcich hudbu a tanec kopírujúcich americký štýl života priamo na nervy zarytej komunistickej spoločnosti. Ako inak, Melsova vyvolená je tá najfarebnejšia, najkrajšia a najvyondulovanejšia z celej skupiny a on kvôli nej aj sebe podstupuje premenu, keď sivú a čiernu vymení za pásikavé ponožky, švihnutú kravatu a kárované sako hráškovej farby, kúpi si saxofón a do vlasov votrie cukrovú vodu.
Samozrejme sa to neobíde bez problémov, veď takto vytŕčať z davu, tancovať po kluboch, farbiť psy naružovo (ó, áno), a skracovať si svoje hrdé ruské meno Mels (Marx, Engels, Lenin, Stalin) na americky znejúce Mel je nehoráznym prečinom voči vlastnej krajine...
Pesničky sú veľmi chytľavé, a hoci ma zo začiatku rušilo, že sú v ruštine (nie je to moja silná stránka), časom som to prekonala. Ale oba palce hore- šialenosť na ruský spôsob, humorné scény, žiaden ťažkopádny Mrázik s okrúhlymi červenými líčkami- viem, ruská kinematografia sa za tie roky tiež niekam musela posunúť, ale keď nás tým nekŕmia denno- denne, človek si to neuvedomí. Takže oprášiť ruštinu a Буги-Вуги :)
http://www.youtube.com/watch?v=Bfck-H8pC8E
4.Franklyn
Pri poslednom filme sa posúvame geograficky západnejšie, do Veľkej Británie. Tento film je moja veľká srdcovka, a tento raz som ho videla po tretíkrát, a stále je v ňom, čo vidieť. Jednoznačne nejde o everyone´s cup of tea, je to film náročný na sledovanie kvôli veľkému množstvu postáv a deju odohrávajúcom sa v dvoch paralelných mestách.
Ústrednou postavou je Jonathan Preest žijúci v Meanwhile City, nádherne a strašidelne vykreslenom meste, v ktorom musí mať každý svoje náboženstvo, svoju vieru. Ak nie, je prenasledovaný autoritami. Z Jonathanovej perspektívy sa dozvedáme, že prahne po pomste a pátra po človeku označovanom ako Individual.
Nádherný rozlet filmu trošku naruší presun do súčasného Londýna, do sveta troch ďalších postáv: Emilia, Milo a Peter sú tri odlišné osoby s vlastnými problémami a ich cesty sa postupne pretnú v závere filmu vo chvíli, keď Jonathan nachádza svoju obeť. Jednotlivé kolieska do seba zapadnú (a docvakne už aj tým najpomalším) a Meanwhile City splynie s Londýnom.
Myslím, že film ma príliš veľa zbytočných línií a nedokončených myšlienok. Naopak, ukončenie tej základnej- Jonathanov príbeh- mi nebolo veľmi po chuti, hoci som sa s ním časom zmierila. Myšlienka paralelného mesta Meanwhile City je veľmi zaujímavá, vypracovaná a premyslená, málilo sa mi však. Súčasný Londýn bol už menej fascinujúci a zdĺhavejší, chcelo to častejšie prechody a menej vysvetľovania- divák snáď až taký blbý nie je.
Prvý bod k dobru a štítok s názvom obľúbené získava film za samotný fakt, že ide o (síce trošku netypický) neo noir. Tmavé mesto, zahmlené príbehy, tragické postavy pátrajúce po niečom, stroskotané ľudské vzťahy. Druhým plusom je obsadenie: Francúzska Eva Green ako dokonalá a nebezpečná- najmä pre seba- femme fatale, Sam Riley ako láskou sklamaný, zmätený chlapec, Bernard Hill ako Peter, nešťastný správca kostola pátrajúci po svojom synovi, a Ryan Phillipe ako Jonathan Preest, jediný neveriaci v meste plnom cirkví, ktorý prahne po pomste.
Tento film sa ťažko vysvetľuje a ako som zistila vyvoláva veľmi protichodné reakcie, je však veľmi zaujímavým a netypickým kúskom o viere, presvedčení a vytváraní si vlastných svetov a predstáv, preto sa oplatí vidieť: http://www.youtube.com/watch?v=08Nj6a8U2uk&ob=av3e
