Bol to naozaj týždeň plný na „zážitky“. Víkend 26.- 27. 4. 2008 bol ešte fajn: ako kultúrnu vložku som mala nové filmy Slepé lásky a Občan Havel- nemali chybu. A po Havlovi som si povedala, že súčasné dejiny Česka ovládam, tak ich pri príprave na VŠ vypustím.
Ale späť k akademickému, ktorý mi oficiálne začal v pondelok. Za ten týždeň som toho stihla naozaj veľa:
1. V snahe oklamať myseľ tým, že robím duchaplnú činnosť namiesto učenia, som si upratala v izbe tak, ako nikdy predtým- a asi ani potom. Okrem toho som mala neskutočnú chuť pozrieť si telenovelu, navyše po španielsky (zo španielčiny nematurujem) a aj ČOKOĽVEK iné, čo by v televízii práve šlo- trebárs Panorámu naživo alebo Teleshopping...
2. Keď už bolo všetko dokonale monkovsky upratané, neostávalo mi nič iné, len sa naozaj pustiť do pripraveného itinerára, alebo ako to volám „programu“ učenia, ktorý som si dôkladne pripravila. Ako majsterka teórie a priekopníčka v neschopnosti praxe, som sa na to aj tak... no, skrátka „program“ bol na nič.
3.Keď som sa už dostala do fázy učenia, musela som byť obložená jedlom, troma hrnčekmi a dvoma pohármi, slamkami- veľmi dôležité, fľašami minerálky a kanistrami čaju, aby som počas učenia mala pocit, že robím aj niečo zmysluplné, -okrem bifľovania- a teda jem.
4. Klasické pocity, že nič nestíham/ neviem, striedali stavy zúrivosti z toho, že matura je vlastne šťastie a náhoda- akokoľvek dobre budem vedieť 29 tém zo sloviny, ak si potiahnem tridsiatu, nikto mi neuverí, že zvyšok viem a známka nebude v podstate ohodnotením mojej prípravy.
5. Všetkým známym som poslala maily a správy, dass ich mein Abitur mache, that I ’m busy and, e scusi, io non ho tempo adesso. Na facebooku mám status, nech na mňa všetci tento týždeň myslia.
6. Z celých dvadsiatich štyroch hodín dňa (naozaj toľko?)- tuším stredy alebo štvrtka, som sa tešila na dve, ktoré strávim na korčuliach na čerstvom vzduchu- no nepršalo akurát?!
7. Na domácej mikine sa mi po týždni objavili fľaky od všetkých zvýrazňovačov, ktoré som tak intenzívne používala, až mi niekedy v stredu dopísali všetky naraz.
8. Pri zmienke o čiernom kostýme, do ktorého by sa hodila skôr červená blúzka, mi napadlo len : Stendhal- ktoré je to obdobie, dokelu?
9. Niekde som čítala, že pre mozog a podporu kreatívneho myslenia, je vhodné menenie polôh a miest učenia: tak som si prešla pracovňou, obývačkou, kuchynskou linkou a stolom, izbou, balkónom, záhradou (keď ešte ráčilo nepršať). Jediná kreatívna vec, na ktorú som prišla, bolo, že akonáhle sa začnem dostávať do polohy pripomínajúcej horizontálnu, zaspávam. Kdekoľvek.
10. Pri televízore mám rozložených niekoľko kaziet s Doktorom Houseom, Sharkom, Mestom Tieňov, Ordináciou a neviem čím ešte a verím, že RAZ si to pozriem (abitur- neabitur- Marián Mitaš a Ľuboš Kostelný mi nesmú ujsť:))
11. Pri učení sa angličtiny som stále narážala na slovo consider a stále som nevedela, čo to znamená. Ani teraz neviem, ale už si pamätám, že v slovníku je na strane 132.
12. Vyzerám strašne- tie fľaky pod očami nie sú zo zlého odlíčenia, to sú kruhy, vážení!!!
13. V snahe napraviť bod 12. som si dala uhorkovú masku. Na tú je nutná horizontálna poloha. Vzhľadom na bod 9. je jasné, čo sa stalo- ráno som sa zobudila a po celom vankúši som mala uhorky- slovami sa hnus ťažko vyjadruje...
14. Sníval sa mi sen. Sedela som počas prípravy na odpoveď a robila si poznámky k potiahnutej téme zo slovenčiny. Keď som vošla do miestnosti, za stolom sedela komisia pozostávajúca z tety v kobercových nohaviciach, škriatka a Samuela Clemensa. A namiesto slovenčiny chceli odo mňa počuť niečo o mimikry a tribalizme. Neviem a nechcem si to vysvetliť.
Akademický sa skončil a zajtra maturujem. Či bude matura und Abitur ťažšie ako uplynulý týždeň, uvidím. Ale verím, že nie.
Rada by som venovala všetkým mojim spolumaturujúcim.
A na záver: Bod 14. je fiktívny. Akákoľvek zhoda so skutočnými osobami a udalosťami je čisto náhodná. Okrem Marka Twaina. Aj keď v tom sne to bola skôr žena...
