Tam, kde predtým mučili nevinných ľudí „nečistej rasy, sa dnes prechádzajú turisti.
Tam, kde predtým stáli baraky, v ktorých žili ľudia v katastrofálnych podmienkach, sa dnes naháňajú študenti, keď sa počas exkurzie nudia.
Do malých otvorov v dverách strkajú hlavy návštevníci a fotia si cely 2 x1,5 metra, kde predtým hladovali a umierali tisícky nešťastníkov.
Niektorí prinesú sviečky a vence a ukladajú ich do obrovských pecí tam, kde sa predtým hádzali denno- denne mŕtve telá.
Morbídne?
Nechutné?
Ironické?
Choré?
Nelogické?
Smutné?
Keď som bola v Buchenwalde prvý krát, mala som 15 rokov a okrem pomyslenia „to je teda strašné“ to mnou nepohlo.
Za tri roky som prečítala knihy a videla filmy, takže keď som odtial odchádzala druhý krát, nedal sa pocit ani opísať. Nenútim nikoho, aby sa tým zaoberal, alebo aby tomu chcel nebodaj rozumieť. Je to však kus hnusnej ani nie tak dávnej histórie, ktorú treba trocha poznať. Najlepšie to asi vystihol jeden môj priateľ, ktorý niečo také videl vôbec po prvý raz a celý čas neprehovoril, len premýšľal. Keď sme odchádzali len poznamenal: „I 'm just trying to understand WHY...“
