Len žiť ďalej...
Keď dívaš sa von cez oblok,
keď svoje oči uprieš do neba
vidíš tam niečo neurčité...
akoby rozčerený potok.
Avšak niekto díva sa na teba
do hĺbky duše ti vidí
azda smútok.
...a vraví ti potichu:
Dívaj sa vpred, neplač!
Musíš kráčať,
aby si začal vidieť pred seba,
aby si vlnky v tej mútnej vode utíšil
a chmáry svojimi dlaňami rozptýlil,
aby tvoje srdce našlo pokoj anjela.
Aby nenarážal si večne na múr,
ktorý hlavou nerozbiješ
len si ublížiš.
Vtedy pochopíš,
že cesty niesú prašné
niesú ani mútne
to len strach nám kalí zrak.
Ony ružami sú vysádzané
no mi často nevidíme tŕne.
Nevidíme ich
...nevidíme pre ten prach.
My v horlivom behu za cieľom,
ktorý nieje dôležitý
zabudneme preložiť nohu,
a tak sa o ne dopicháme...
Tak aby si zas videl slnko,
musíš odohnať oblaky!
B...