Cesta z Leh do Manali alebo naopak je ako stvorená pre turistov na obdivov tejto mesačnej krajiny. Je známa pre svoje krásne okolie, ktoré tvoria červené kopce a nad nimi vyčíňajúce sa ďalšie kopce vyzerajúce ako "kosatky" lebo ako aj ony, mali kde-tu biele snehové škvrny.
Počas cesty sme natrafili na stádo yakov.((yaks))
Na našej ceste do Manali sme prechádzali horským priechodom Lachlung La, ktorý sa nachádza vo výške 5060 m n. m. Prevýšenie sme pocítili aj na sebe, keď mi z nosa tiekla krv.((priesmyk))
Svojím vysokým prevýšením sa stala druhou najvyššie položenou cestou na svete, ktorá je dlhá 485 km a tiahne sa cez 4 horské priesmyky. Cesty sú prašné a tak sa často stáva, že po výdatných dažďoch sú premočené a autá tu ľahko zapadnú, čím spôsobia dopravnú zápchu aj na pár hodín.
S niekoľkými prestávkami sme konečne dorazili do našej medzi stanice, mesta, alebo lepšie povedané dediny Keylong, kde sme boli nútení zobrať hnusnú izbu, našťastie len na pár hodín. Ráno sme vstávali o 3:00, a pokračovali v ceste do Manali, vzdialeného len 115 km. Ako sme zostupovali z hôr, tak sa menil aj ráz krajiny a pribúdalo zelene. Trmácali sme sa po 20 km dlhých serpentínach okrútených okolo strmých kopcov ako špagety. Cesta bola určite úžasným zážitkom : ) ((cesta))
Príchod do Manali bol vskutku zaujímavý, ani len vo sne by nás nenapadlo čo nás čaká. Presne sa nám v tedy hodilo jedno skvelé príslovie : "If you do not think, God has a sense of humor, tell him, what you plan to do tomorrow." : )
Od Manali nás delili už len 2 hodiny cesty, čo bolo tých 21 km a potom to prišlo. Náš bus zrazu zastal v dlhej šóre iných busov a nákladiakov. Najprv sme chvíľu čakali čo sa bude diať a potom sme zistili, že sme tu uväznení minimálne na také 3-4 hodinky. Vysvitlo, že kúsok pred nami bola zákruta pred ktorou bola, vzhľadom na početné zrážky, rozmočená cesta. Ani busy ani nákladiaky tade nemohli prejsť. Z toho dôvodu sa vytvorila brutálna zápcha v oboch smeroch.
Po určitom čase sme sa nakoniec rozhodli, že sa nám už dlhšie v buse čakať nechce a tak sme sa vydali na náš prvý dobrovoľne - nedobrovoľný prvý trek po vlastných. Stratiť sme prakticky nemali čo. V prípade, ak by sa cesta podarila spojazdniť skôr ako by sme my boli v meste, mali sme stále možnosť opäť nastúpiť do busu. To sa však nestalo, čo sme zistili, keď sme neskôr stretli ľudí z busu, ktorí hovorili že do mesta došli asi v tom čase, keď sme my boli už ubytovaní.((trek))
Cesta bola s batohmi akčná a zároveň nádherná. Vychutnali sme si pohľad na nádhernú zeleň a krásne vodopády, ktoré sme mali v cene zájazdu : ) ((waterfall))
Asi po 8 km prechádzke sme prišli do malého mestečka, dali sme si prestávku a išli ďalej. Našťastie sme chytili stopa jednej milej indickej rodinky, ktorí nás napriek plného obsadenia v aute (9 ľudí) odviezli do ďalšej dedinky. Tu sme stretli prívetivého austrálskeho turistu, s ktorým sme už chytili miestny bus do Manali. Asi o 16:00 sme sa konečne ubytovali a o 2 hodinky neskôr sme s ním už sedeli šťastní na pive. : )
