Douší sa jej dostala melódia. Otočila sa za ňou avtedy ho uvidela. Stál na útese neďaleko a hral nasaxofóne. Odišla od hlúčiku ľudí čo sa terazzhrozene pozerali na mŕtve telo a vybrala sa za ním. Dnes malna sebe sivý plášť a klobúk rovnakej farby.Vyzeral ako postava nejakého filmového milovníkaz 30- tych rokov. Postavila sa pred neho, no neprestal hrať, i keďju videl. Vždy to tak robil. No i tak ju to štvalo.
"Naozajmusí umrieť?" opýtala sa ho. Zo saxofónuvyšiel trilok.
"Aleprečo? Nezaslúži si to. Bol to naozaj dobrý muž."povedala. Smrť naďalej hral. Tentoraz to bola melódia piesneGood guys..
"Nemoholby si to aspoň nachvíľu odložiť a odpovedať mi normálne?"Pokrútil hlavou bez toho aby prestal hrať.
"Fajn."vzdychla si."Si si istý, že už prišiel jeho čas?"Trilok. Vzdychla a potom sa otočila k duši pána Nováka,ktorý práve pozeral na svoje telo. "Prečo on?"opýtala sa. Pán Novák zrejme tiež začul hudbu,pretože sa otočil ich smerom. Keď ich uvidel, zakýval im apobral sa k nim. Zo saxofónu sa ozvali tóny piesne"Why, why, why...".
"Veľmivtipné. Ha - ha." zamrmlala a potom sa usmiala na staréhopána, ktorý prišiel až k nim.. "Ahoj, dievča!"pozdravil ju a stisol jej ruku."nevedel som, že aj vy..."
"Dobrýdeň, pane." usmiala sa na neho. "Ááááá...Známatvár." ukázal na Smrť.
"Áno.Náš saxofonista." ukázala na svojho šéfa.
"Smrť." vysvetlila rýchlo dodatočne, lebo zo saxofónusa ozval hrozivý zvuk, ktorý pripomínal vrčanie.
"Takchlapče, zahrajte tú moju..." poplácal ho popleci a Jana sa ohúrene pozerala na oboch.
"Toviete dievča...v mojom veku sme my dvaja starí známi..."zasmial sa starý pán. Naposledy jej stisol ruku. "Taksa tu majte pekne, Janka." povedal jej veselo. Zo saxofónuozvala melódia " Time has come..." Starý pánsa očividne potešil a začal spievať. Naposledy jej zakývala pomaly začali obaja miznúť....
Neskôrvečer sedela na stoličke v kancelárii a myslela na staréhopána, na svoj život ( či skôr mŕtvot) a premýšľalačo bude ďalej. Nebolo fér, že starý pán muselodísť práve na Vianoce. A nebolo fér, že onauž na Vianoce nemá kam ísť.
"Poď.Bude to super párty. "lákal ju Peter. " Budetam aj živá hudba."
"Čo?Šéf príde?" opýtala sa prekvapene.
"Áno.Zbožňuje tieto firemné večierky. Myslím, že súto jediné chvíle, keď nikomu nevadí, že hrá."
"Neviem,či chcem stráviť Vianoce práve takto..."
"Asichápem. Ale po čase sa budeš museieť naučiť, že...náš... ehm... mŕtvy život... je predsa len to jediné,čo máš. " povedal. Mlčala a premýšľala.
"Ľudia umierajú." povedal smutne. " No a myostávame." dodal.
"Takžemám málo času." povedala.
„No,áno. To poznáme všetci.“ povedal odovzdane a pozrelna ňu. Pravdepodobne ju chápal, ale v tejto chvíli jejto bolo jedno.
„Myslím,že prídem neskôr. Ak prídem.“ povedala. Vzalasi kabát a zakývala mu a pobrala sa na poslednúcestu domov. ...
