Otázna je ale užitočnosť takýchto projektov/publikácií. V publikácii sú len zoradené vedľa seba (aj to iba občas) synonymá tých istých výrazov v práve a v spoločenských vedách, ktoré sa prelínajú. O čo užitočnejšie by bolo poukázať v porovnaní na ich odlišnosti, a na odlišný právny alebo mediálny význam týchto pojmov, a nie iba ich postaviť vedľa seba.
Nielen to – niektoré zaradené výrazy vyvolávajú otázky zmysluplnosti. Napríklad ako súvisí výraz „obec“ s médiami a právom? Iste, všetko so všetkým súvisí, ale potom by sme sem mohli zaradiť aj desaťtisíc ďalších slov. Okrem toho, pozorný čitateľ síce pochopí, že aj obec môže vydávať alebo vlastniť médiá, ale nie je to nikde explicitne uvedené v rámci tohto hesla. Ani tu nie je žiadny odkaz na napríklad miestne či lokálne médiá.
Ďalšie výrazy, ktoré nedávajú žiadny zmysel z pohľadu štúdia médií a práva sú: „Súdna rada Slovenskej republiky, poslanecká imunita, republika, štátna hymna, štátna vlajka, štátna pečať, štátne občianstvo, štátne symboly,štátny znak, vedeckovýskumné smery, atď, atď.
Niektoré výrazy absentujú, alebo sú podávané z pohľadu práva, nie z pohľadu médií. Ide napríklad o výraz „ombudsman“, ktorý odkazuje na výraz „verejný ochranca práv“. Vôbec sa ale nedozvieme, že v niektorých krajinách majú niektoré médiá ombudsmana, ktorý rieši podnety čitateľov či recipientov všeobecne.
Rovnako výraz parlament nám nič nepovie, že existuje napr. Výbor pre kultúru a médiá a aký je jeho kompetenčný vzťah či už k médiam verejnej služby alebo k Rade pre vysielanie a retransmisiu. Podobne, máme tu úplne zbytočne výraz „monarchia“, ale už nie výraz „ministerstvo kultúry“, ktoré predsa predkladá väčšinu návrhov zákonov týkajúcich sa médií.
Vcelku rozsiahly výraz „súdy“ nám nič nepovie, aký význam majú krajské súdy a Najvyšší súd vo vzťahu k rozhodnutiam RVR, t.j. kedy sa treba obrátiť na ktorý súd.
Výraz „suverenita ľudu“ nám nič nepovie, že médiá plnia podľa niektorých teórií zástupcu suveréna v období medzi voľbami, alebo permanentne ako „strážny pes demokracie“.
A takto by sme mohli pokračovať. Je škoda, že autori sa nezamysleli nad zmysluplnosťou svojej činnosti, a je hanba, že recenzenti prof. Svák a prof. Pavelka postupovali rovnako ľahostajne alebo neprofesionálne k hodnoteniu tohto paškvilového produktu.
