Čo mám na mysli? Už v prvej kapitola autor doc. Brečka píše o bližšie neupresnenej „škole komunikačnej historiografie“ (s.9), pri ktorej na celej strane 10 rozpisuje jej kľúčové princípy. Hneď za tým však pokračuje McQuailom a jeho „determinujúcimi faktormi rozvoja médií“ a ich „hlavnými aspektmi“, ktoré vymenúva len heslovito štyrmi neúplnými vetami. Potom nasleduje Thompson so „štyrmi skupinami faktorov“ a tiež s heslovitými dôsledkami (!) nástupu moderných médií. Inými slovami, autor vôbec nie je zrozumiteľný. Ide vo všetkých troch prípadoch o tú istú bližšie neupresnenú „školu komunikačnej historiografie“? Alebo McQuail a Thompson predstavujú niečo iné, nejakú inú školu? A ak predstavujú niečo iné, čo konkrétne je to? A prečo tieto ich „faktory“ alebo „aspekty“ nerozvádza podrobnejšie ako to urobil pri hojne citovanom Rowlandovi (ktorého meno z neznámych dôvodov uvádza len v zátvorke)? Prečo pri McQuailovi kladie dôraz na faktory rozvoja médií a pri Thompsonovi na dôsledky nástupu moderných médií?
A je vôbec pravda, že nástup moderných médií priniesol „rozvoj štátnej správy a armády“ (s.11)- a ako toto vôbec navzájom súvisí, aký je tu vzťah? A nemohlo to byť tak, že nie nástup moderných médií priniesol „premenu feudalizmu na kapitalizmus“ (s.11), ale premena feudalizmu na kapitalizmus priniesla rozvoj médií?
Nelogičnosť uvažovania autora dobre dokumentuje aj nasledovná veta: „..žurnalistika pri svojom vzniku nebola činnosťou, ktorá predtým vôbec neexistovala...“ (s.11). Takže, po prvé, neviem, či autor považuje žurnalistiku, komunikáciu a masovú komunikáciu za synonymá, kedže pár riadkov predtým stále písal písal iba o komunikácii a masovej komunikácii. Po druhé, autor sa uchyľuje k zvláštnej náboženskej tautológiu, keď tvrdí, že žurnalistika existovala aj pred svojim vznikom....To je presne ten problém, ktorý majú veriaci, keď riešia problém vzniku či existencie boha či bohov....
Autor ďalej tvrdí, že „masová komunikácia .....vzniká ako produkt rozvoja kapitalistickej spoločnosti v poslednej tretine 19. storočia.“ (s.12). Podľa Wikipedie „some forms of mass media such as books and manuscripts had already been in use for centuries.“ a „Newspapers developed from about 1612...“ Je zrejmé, že masová komunikácia tu bola už od pradávna, najprv skutočne vo forme tamtamov a podobne. Autor doc. Brečka mal zrejme na mysli skutočne masové rozšírenie masmédií, čo je ale niečo terminologicky aj obsahovo odlišné od jeho pôvodného tvrdenia. Nakoniec, na strane 12 správne píše, že „Masová tlač vzniká koncom 19. storočia....“
Podobne, na stranách 14 a 15 autor uvádza Thompsonove „charakteristické znaky komunikačných médií“ a Prokopove „základné charakteristiky médií“. Po zamyslení sa nad obsahom týchto citácií či parafráz pozornejší čitateľ zistí, že v prvom prípade ide naozaj o „znaky komunikačných médií“, v druhom prípade ide o predpoklady existencie masových médií. Pre autora sú tieto jemné ale podstatné definičné odlišnosti nedôležité.
Autor dokumentuje svoj až absurdný prístup k definíciam a používaným výrazom na strane 15, keď v podkapitole nazvanej „Charakteristické znaky masovej komunikácie“ vysvetľuje, že termín „mediálna komunikácia“ je vhodnejší ako termín „masová komunikácia“. Otázka potom znie, prečo nazval podkapitolu menej vhodným výrazom...
Niekedy tak rozmýšľam, prečo sme sa nezamerali na preklad kvalitnej zahraničnej literatúry, ako to spravili Česi, a vytvárame nekvalitné, nezrozumiteľné až mätúce kompiláty učebnicového typu. A tiež uvažujem, ako túto knihu mohli bez výhrad schváliť dvaja recenzujúci profesori...
Od tamtamov po internet. Prehľad dejín mediálnej komunikácie. Samuel Brečka a kol. BVŠP, 2009
http://en.wikipedia.org/wiki/Mass_media
http://en.wikipedia.org/wiki/Mass_media#History
