Autor sa zameral najmä na to, ako sa zmenil film - ako reprezentant najvýznamnejšieho obrazového média svojej doby - a s ním (ako aj v dôsledku jeho pôsobenia) aj spoločnosť. V podstate je to úvaha o význame obrazovej informácie v súčasnej spoločnosti a o zmenách, ktoré priniesli moderné media.
Kniha je zaujímavá aj tým, že vychádza takmer výlučne z literatúry, ktorá nie je strikne vedecká. Hlavnými zdrojmi úvah B. Malíka sú memoáre režisérov a rozhovory s nimi, knihy filozofov 19. a 20. storočia (a výnimočne aj z iných období), a úvahy filozofov komunikácie ako boli napríklad Flusser, McLuhan alebo Baudrillard.
Samozrejme, niektoré tvrdenia autora netreba brať doslova, ide často skôr o metafory , zveličenia či zjednodušenia, naznačujúce limity filozofickej analýzy.
Súčasne však autor filozoficko-psychologicky objasňuje mnohé nedávne a súčasné mediálne javy ako sú napríklad reality show či televízne seriály.
Na záver len dve myšlienky zo posledných strán knihy:
“…hľadanie exkluzivity končí uniformizáciou a banalizáciou a tiež premenou nenormálneho a úchylného na normu.” (s.143).
“Anulovanie lineárneho času kultúrou technických obrazov, a teda aj anulovanie existenciálneho rozmeru smrti, je aj smrťou človeka ako človeka.” (s.153).
Branislav Malík, Mediomorfóza sveta. Filozofické, antropologické, sociálne a politické aspekty súčasných médií. Bratislava: IRIS, 2008
