Nadôvažok ich obsah je príliš často nezrozumiteľný, "zahmlený", tak často pripomínajúci tvorbu niektorých moderných francúzskych filozofov.
Citácie z jednej takejto publikácie:
"Základná, principiálna charakteristika žurnalistiky spočíva v tom, že odráža reálnu skutočnosť, alebo život spoločnosti aj človeka." (s. 6)
Základný problém s touto vetou je, že žurnalistika neodráža reálnu skutočnosť, ale viac alebo menej výrazne skreslený alebo deformovaný výňatok reality. Autor, ale ani ctení recenzenti, vôbec nepochopili podstatu problému žurnalistiky.
Veda o spoločnosti sa od spoločenskej vedy odlišuje tým, že obyčajne je polyparadigmatická,..." (s. 43
Autor je asi sám príliš "polyparadigmatický", kedže odlišuje od seba to isté. Inými slovami, je to ako keby niekto napísal, že voda sa od zrazenej (skondenzovanej) pary odlišuje tým, že je tekutá.
..veda je veľmi príťažlivá činnosť, predovšetkým vďaka tomu, že v nej vždy možno ..fantazírovať, navrhovať netradičné riešenia banálnych otázok." (s.44).
Dá sa súhlasiť, a autor to aj dokazuje - bohato fantazíruje, a ponúka aj "netradičné riešenia banálnych otázok."
Dalo by sa toho napísať viac o tejto publikácii, ale aký to má zmysel? Aj tak máme lepšiu predstavu o úrovni vzdelávania na Paneurópskej vysokej škole, a asi aj na iných pracoviskách slovenských aj ruských tzv. VŠ.
S.G.Korkonosenko, Teória žurnalistiky pre žurnalistickú prax. Wolters Kluwer, Eurokódex, Paneurópska vysoká škola, 2014
